Denník N

Objavil stopy „tatranského dinosaura“: Tak ako dinosaury, aj ľudstvo má svoj vymedzený čas a raz príde koniec

Paleontológ a geológ Jozef Michalík z SAV s modelom „tatranského dinosaura“ v Slovenskom národnom múzeu – Prírodovednom múzeu v Bratislave. Michalík objavil stopy dinosaura s kolegom Milanom Sýkorom v roku 1975 v Tichej doline v Tatrách. Foto N - Tomáš Benedikovič
Paleontológ a geológ Jozef Michalík z SAV s modelom „tatranského dinosaura“ v Slovenskom národnom múzeu – Prírodovednom múzeu v Bratislave. Michalík objavil stopy dinosaura s kolegom Milanom Sýkorom v roku 1975 v Tichej doline v Tatrách. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak by dinosaury stále dominovali Zemi, dosť pravdepodobne by nás nepustili k slovu tak, ako ich k slovu nepustili archosaury. Asi by sme ako nejaké lemury liezli po stromoch, vraví geológ a paleontológ Jozef Michalík z SAV.

V rozhovore sa dočítate: 

  • ako vyzeral a žil „tatranský dinosaurus“
  • či boli dinosaury operené a spoločenské
  • či je sýkorka alebo pštros z evolučného hľadiska potomkom dinosaurov
  • či sa od východnej Afriky oddeľuje nový kontinent
  • ako bude Zem vyzerať o 100 miliónov rokov

Čo sa vám vybaví, keď poviem vetu: „Jozef, máš tu nejakú sliepku“.

(smiech) Je to pekná spomienka na to, ako sme v roku 1975 behali po potokoch a žľaboch v Tatrách. Vyberali sme vzorky hornín pre mikroskopické rozbory. V Poľsku vyšla publikácia, ktorá hovorila, že v oblasti by mali byť sedimenty nevetranej morskej zátoky z obdobia pred zhruba 200 miliónmi rokov, no nám sa to nepozdávalo, tak sme to chceli overiť. Motal som sa v potoku a odoberal som čierne bridlice, keď na mňa kolega Milan Sýkora zakričal tú vetu.

Čo ste našli?

Trojprstú, akoby vtáčiu stopu. Vyrazilo mi to dych a hovoril som si, že tu predsa nemôže zostať. Pri ďalšej búrke by možno spadla do potoka, voda by ju omlela a nikto by ju viac nenašiel. Našťastie sa dala vybrať rukou. Neskôr sme si všimli, že hneď pod ňou sú ďalšie dve stopy. Tú prvú stopu som zabalil do ruksaka a odniesol pešo asi 16 kilometrov celou Tichou dolinou.

Jozef Michalík (1946) 

Foto N – Tomáš Benedikovič

je paleontológ a geológ, pracuje na Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied. Je autorom a spoluautorom viac ako 240 vedeckých článkov a napísal populárno-vedecké knihy O čom hovoria naše vrchy či Vrch Butkov. Vedec je držiteľom viacerých vedeckých ocenení a v januári tohto roka mu Akadémia vied Českej republiky udelila Medailu Františka Pošepného za zásluhy v geologických vedách. Spolu s geológom Milanom Sýkorom objavil v roku 1975 v Tichej doline v Tatrách dosiaľ jediné stopy dinosaura na našom území. Nález pomenovali Coelurosaurichnus tatricus.

Ako ste vedeli, že ide potenciálne o stopu dinosaura?

Vedeli sme to podľa vrstvy, v ktorej sme stopu našli. Išlo o triasovo-jurskú hranicu.

Čo ste urobili so zvyšnými dvomi stopami?

Ešte tam držali a vrátili sme sa po ne v júni nasledujúceho roku. Lavica so stopami bola narušená, možno nárazom lavíny, ktorá tam v zime spadla. Bloky so stopami sa dali vylomiť bez veľkého páčenia. Menšie kusy som dal do ruksaka a väčší som si uložil na zátylok. Všade bolo veľa snehu a hovoril som, si, že ak sa na ňom pri zostupe do doliny šmyknem, stopa mi asi odtrhne hlavu. 

Jedna zo stôp „tatranského dinosaura“, nachádza sa v Slovenskom národnom múzeu – Prírodovednom múzeu v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo vieme o dinosaurovi, ktorého stopy ste v Tatrách objavili?

Išlo o dinosaura zo skupiny teropódov, čiže o dvojnohého dravého dinosaura, ktorý je blízkym príbuzným dnešných vtákov. V atlase sme našli stopy dinosaurov, ktoré sa podobali na tie, čo sme našli v Tatrách, tak sme podľa nich dinosaura identifikovali ako Coelurosaurichnus (Coelurosaurus = druh dinosaura, stopa = ichnus, ) a podľa miesta nálezu sme dodali, že bol tatricus, teda tatranský („tatranská stopa coelurosaura“, ľudovo „tatranský dinosaurus“, pozn. red.). 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda

Rozhovory

Veda

Teraz najčítanejšie