Humanitné vedy nie sú zbytočné

Ak by sa dnes mali Američania na niečom zhodnúť, bola by to potreba zamerať vzdelávací systém na vyučovanie technických zručností. Neustále počúvame o zlých výsledkoch našich detí v matematike a o iniciatívach rôznych firiem, univerzít a nadácií na rozšírenie výučby predmetov STEM (z anglického science, technology, engineering and math – veda, technika, inžinierstvo a matematika) a obmedzení humanitných predmetov.

Počnúc prezidentom Obamom až po úradníkov zaznievajú varovania pred štúdiom predmetov ako napríklad dejiny umenia, ktoré sú v dnešnom svete považované za drahý luxus.

Republikáni chcú zájsť ešte ďalej a prestať financovať takéto odbory. „Je životným záujmom štátu mať viac antropológov?“ pýta sa floridský guvernér Rick Scott.

Základné nepochopenie faktov

Prevláda názor, že humanitné vedy sú zbytočné a správnou cestou je technické vzdelávanie. Vraj je to jediný spôsob, ako môžu Američania zvládnuť vek technológií a globálnej súťaže. V hre už nemôže byť viac.

Odmietnutie humanitných vied však vychádza zo základného nepochopenia faktov. Spojené štáty boli svetovými lídrami v raste ekonomiky, inováciách a podnikavosti práve vďaka tomu typu vzdelávania, ktoré nám teraz odporúčajú opustiť.

Široko nastavené všeobecné vzdelanie pomáha rozvíjať kritické myslenie a kreatívnosť. Áno, veda a technológie sú jeho dôležitou súčasťou, ale takou istou sú aj angličtina a filozofia.

Keď Steve Jobs predstavoval novú verziu iPadu, povedal: „Je v DNA Apple, že len technológia sama o sebe nestačí – je to technológia v spojení so slobodnými umeniami, v spojení s humanitnými odbormi, ktorá nás vedie k výsledkom, nad ktorými plesajú naše srdcia“.

Zlé výsledky študentov

Inovácie nie sú len technickou záležitosťou, dôležitejšie je chápať, ako ľudia a spoločnosti fungujú, čo potrebujú a chcú. Amerika nebude 21. storočiu dominovať vďaka výrobe lacnejších procesorov, ale vďaka neustálemu hľadaniu podoby vzťahu ľudí s novými technológiami.

Väčšinu svojej histórie boli Spojené štáty výnimočné ucelenosťou vzdelávania. Harvardskí výskumníci Claudia Goldinová a Lawrence Katz pripomínajú, že krajiny ako Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko vzdelávali len nemnohých a aj to v úzko zameraných programoch určených pre konkrétne profesie.

Amerika naopak uprednostnila masové všeobecné vzdelávanie. Ľudia tu neboli takí viazaní na konkrétne oblasti, v ktorých existovali zabehané odvetvia, čo mladým mužom ponúkali len obmedzený počet alternatív. Americké hospodárstvo sa menilo tak rýchlo, že druhy práce a požiadavky na ňu sa menili z generácie na generáciu. Ľudia sa nechceli uzamknúť do jedného profesného spolku alebo sa učiť jednu špecifickú zručnosť na celý život.

Kritici namietajú, že to bolo správne v inej dobe, ale dnes by bol takýto prístup nebezpečný. Pozrite sa, ako sú na tom americké deti v porovnaní s rovesníkmi vo svete.

Najnovšie porovnávania z roku 2012 medzi 34 členskými štátmi OECD umiestnili Spojené štáty na 27. miesto v matematike, 20. v prírodných vedách a 17. v čítaní. Ak by sa jednotlivé rebríčky spriemerovali, Spojené štáty by sa umiestnili na 21. mieste (Slovensko 29. – pozn. red.).

Spoločné črty úspechu

V skutočnosti si Spojené štáty v medzinárodných testoch nikdy neviedli dobre, preto testy nie sú dobrým indikátorom nášho úspechu. Odkedy sa uskutočnilo prvé takéto testovanie 13-ročných v 12 krajinách, Amerika zaostávala, horko-ťažko sa zriedkavo dostala nad polovicu rebríčka. Obzvlášť zle sa jej darilo v matematike a prírodných vedách. Napriek tomu počas nasledujúcich piatich desaťročí tá istá zaostávajúca krajina dominovala svetu vo vede, technológiách, výskume a inováciách.

Pozrime sa na ten istý vzor v dvoch iných vysoko inovatívnych krajinách – vo Švédsku a v Izraeli. Izrael sa umiestňuje na prvom mieste vo svetovom rebríčku investovania do inovačných projektov v pomere k HDP. Spojené štáty sú v tomto rebríčku druhé a Švédsko šieste, ešte pred Veľkou Britániou a Nemeckom. Podľa väčšiny meradiel inovácie, ako sú výskum, investície do vývoja a podiel high-tech spoločností na celkovom počte firiem, sa týmto krajinám darí dobre.

Ale v testovaní OECD sú na tom všetky tri krajiny až prekvapujúco zle. V roku 2012 sa Švédsko a Izrael umiestnili ešte horšie ako USA a z tridsiatich štyroch najvyspelejších krajín skončili na 28. a 29. mieste.

Ale okrem toho majú ich ekonomiky spoločných aj niekoľko iných čŕt. Sú flexibilné. Ich pracovná kultúra nie je hierarchická, ale založená na výsledkoch. Všetky sa správajú energicky a dynamicky. Všetky sú otvorenými spoločnosťami, ktoré rady prijímajú nové myšlienky, tovary a služby zo sveta. A ľudia vo všetkých troch štátoch sú sebavedomí, čo je charakteristika, ktorú len ťažko zmerať. Hoci sa umiestňujú takmer na konci rebríčka v matematike, ich dôvera vo vlastné schopnosti je na tom oveľa lepšie – Američania a Izraelčania sa umiestňujú na špici. Švédi sú na siedmom mieste, hoci v samotnej matematike sú až na dvadsiatom ôsmom.

Pozor na imitáciu

Pred tridsiatimi rokmi Reaganov minister školstva William Bennett postrehol disparitu medzi výsledkami a sebavedomím a poznamenal, že „táto krajina je na tom o dosť lepšie v učení sebadôvery než v učení matematiky.“

Je to vtipná veta, ale v skutočnosti je na odvážnej sebadôvere Američanov, Švédov a Izraelčaov niečo veľmi silné. Dovoľuje im vyzývať starších, zakladať firmy, vydržať, keď si iní myslia, že sa mýlia a zdvihnúť sa, keď spadnú. Príliš veľká sebadôvera prináša riziko sklamania, ale je tiež základnou ingredienciou podnikania.

Tým nechcem povedať, že je dobré, že americkí študenti dopadajú v testoch zle. Nie je. Ázijské krajiny ako Japonsko či Južná Kórea mali veľký prospech z toho, že majú šikovnú pracovnú silu. Ale technické schopnosti sú len jednou prísadou, ktorá je potrebná k inovačnému a ekonomickému úspechu.

Amerika svoju nevýhodu, ktorou je menej technicky zdatná pracovná sila, supluje inými výhodami, ako sú kreativita, technické myslenie, a optimistický pohľad. Krajina ako Japonsko, naopak, ani so schopnejšou pracovnou silou nemôže dosahovať také výsledky, pretože jej chýbajú mnohé z faktorov, ktorých výsledkom je pokračujúca inovácia.

Američania by si mali dať pozor, keď hovoria o napodobňovaní ázijských vzdelávacích systémov, ktoré sú orientované na memorovanie a písanie testov. Takýmto systémom som prešiel aj ja. Má svoje silné stránky, ale neprispieva k mysleniu, riešeniu problémov či ku kreativite. To je dôvod, prečo sa väčšina ázijských krajín – od Južnej Kórey cez Singapur po Indiu – snaží do svojich systémov zahrnúť prvky liberálneho vzdelávania.

Jack Ma, zakladateľ čínskeho internetového giganta Alibaba, nedávno v jednom prejave načrtol hypotézu, že Číňania nie sú takí inovatívni ako západniari, pretože čínsky vzdelávací systém, ktorý učí základy veľmi dobre, nepodporuje celkovú inteligenciu študentov, ktorá by sa inak mohla slobodne rozvíjať, experimentovať a baviť sa pri učení: „Mnohí maliari sa učia tým, že sa zabávajú, mnohé umelecké, literárne diela sú produktom zábavy. A tak sa aj naši podnikatelia potrebujú učiť, ako sa zabávať.“

Zuckerbergove schopnosti

Bez ohľadu na to, aké sú vaše schopnosti v matematike a v prírodných vedách, stále musíte vedieť, ako sa učiť, myslieť či dokonca písať.

Jeff Bezos, zakladateľ Amazonu a vlastník denníka Washington Post, trvá na tom, aby si vysokí manažeri firmy písali často až šesťstranové poznámky a začína porady niekedy až polhodinovou chvíľou ticha, keď si každý číta poznámky a robí si k nim pripomienky. V rozhovore pre časopis Forbes povedal: „Je ťažšie písať celé vety. Ale majú slovesá. Neexistuje, aby po napísaní šesťstranovej štruktúrovanej poznámky človek nemal jasné myšlienky.“

Spoločnosti často preferujú silné základy pred úzkou špecializáciou. Z výskumu stovky biznisových lídrov, ktorý uskutočnil Andrew Benett, vyplynulo, že 84 si z nich radšej najme šikovných, zanietených ľudí aj keď nemajú presne tie schopnosti, ktoré spoločnosti potrebujú.

Inovácia v biznise vždy zahŕňala aj niečo viac ako technológiu. Vezmite si príklad Facebooku. Mark Zuckerberg študoval klasické slobodné umenia, a zároveň sa vášnivo zaujímal o počítače. Na strednej škole intenzívne študoval gréčtinu a na vysokej škole sa špecializoval na psychológiu. A inovácie Facebooku majú naozaj veľa spoločného s psychológiou. Zuckerberg často hovoril, že predtým, ako vznikol Facebook, väčšina ľudí svoju identitu na internete skrývala. Bolo to územie anonymity.

Facebook prišiel s tým, že je možné vytvoriť kultúru reálnych identít, kde sa budú ľudia dobrovoľne exponovať pred priateľmi, a tak sa stane transformačnou platformou. Samozrejme, že Zuckerberg hlboko rozumie počítačom a používa kódovacie zariadenia, aby svoje predstavy uviedol do života, ale ako povedal, Facebook je „rovnako psychológia a sociológia ako technológia.“

Ktorú prácu možno ochrániť

Pred dvadsiatimi rokmi jednoducho mohli technologické spoločnosti prežiť len ako výrobcovia tovaru. Teraz musia byť na špici dizajnu, marketingu a komunikácie. Rovnako kvalitné tenisky môžete vyrobiť všelikde na svete, ale nemôžete ich predať za tristo dolárov, keď ste okolo nich nevytvorili príbeh. To isté sa týka áut, oblečenia či kávy.

Hodnotu pridáva značka, to ako je prezentovaná, predávaná, udržovaná, ako si ju ľudia predstavujú. Veď sa pozrime na americký zábavný priemysel, vybudovaný na príbehoch, pesničkách, dizajne a kreativite. Všetko to si vyžaduje schopnosti, ktoré ďaleko presahujú to, čo ponúkajú predmety STEM.

Kritické myslenie je napokon jediným spôsobom, ako chrániť americké pracovné miesta. David Autor, ekonóm z MIT, ktorý najstarostlivejšie študoval dopad technnológií a globalizácie na prácu, píše, že „práca, ktorá je najviac ohrozená kompjuterizáciou, pozostáva z jasných, vypočítateľných činností, ktoré môžu oveľa lepšie, kvalitnejšie a lacnejšie nahradiť počítače. Činnosti, ktoré sa ukázali ako najodolnejšie voči automatizácii, sú tie, ktoré vyžadujú flexibilitu, posúdenie a sedliacky rozum a ktorým rozumieme len mlčky – napríklad stanovenie hypotézy či usporiadanie šatníka.“

Najcennejšie schopnosti

Toto v žiadnom prípade neznamená, že sa nepotrebujeme učiť technológiám, ale naznačuje, že keď budeme pracovať s počítačmi (a to je budúcnosť každej práce), najcennejšími schopnosťami budú tie, ktoré sú unikátne ľudské a ktoré počítače, zatiaľ, nemôžu nahradiť. A preto nie je nič lepšie, ako nasledovať vlastnú vášeň, zaoberať sa tak prírodnými, ako aj humanitnými vedami a možno úplne najlepšie ľudskou podstatou.

Najdôležitejší dôvod, prečo si vážiť humanitné vzdelanie, leží v jeho koreňoch. Väčšiu časť ľudskej histórie bolo vzdelávanie založené na zručnosti. Lovci, poľnohospodári a bojovníci učili svoje deti, ako loviť, obhospodarovať pôdu a bojovať. Ale pred dvetisícpäťsto rokmi sa to zmenilo v Grécku, ktoré začalo experimentovať s novou formou vlády, s demokraciou. Inovácia vlády si vyžadovala inováciu vo vzdelávaní. Základné schopnosti, dôležité pre obživu, už nepostačovali. Občania sa museli tiež učiť, ako manažovať svoju spoločnosť a podieľať sa na vláde. A robia to doteraz.

© Washington Post