EÚ vyhlásila vojnu plastovému odpadu, chce zakázať plastové slamky, príbory, tyčinky do uší či držiaky na balóny

Pikniky či narodeninové oslavy na Slovensku by o pár rokov mohli byť ekologickejšie. Európska únia vyhlásila vojnu jednorazovým plastovým výrobkom. Návrh predstavila Komisia a nedávno ho schválil Európsky parlament. Zákaz začne na Slovensku platiť od 1. 1. 2021.

Tam, kde existuje alternatíva, navrhuje úplný zákaz. Týkať sa to má plastových slamiek, plastových paličiek do uší, plastového príboru a tanierov, plastových miešadiel do nápojov či paličiek, ktoré držia balóny. Tieto veci patria medzi desať najrozšírenejších jednorazových produktov, ktoré našli na pobrežiach Európy. Spolu so starým rybárskym náčiním tvoria 70 percent všetkého odpadu v mori.

Neznamená to, že by sa tieto veci nemohli ďalej používať, len už nebudú môcť byť vyrábané z plastu.

„Tieto výrobky nezmiznú, len budú vyrábané z iných materiálov. Stále budete môcť organizovať pikniky,“ povedal podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans. Dodal, že samotných balónov sa zákaz netýka a že do zoznamu nebudú pridávať ďalšie výrobky.

Plastové fľaše

Ďalšou z významných vecí, ktoré chcú obmedziť, sú plastové jednorazové fľaše. Podľa návrhu Komisie by členské krajiny mali zaistiť, aby sa 90 percent plastových fliaš v krajine do roku 2025 (teda už za sedem rokov) recyklovalo.

Ako to spraviť, už nechajú na samotné štáty.  Niektoré krajiny ukázali, že efektívne funguje zálohovanie, aké u nás poznáme na sklenené fľaše. V Nemecku sa takto zrecykluje 98 percent plastových fliaš. U nás podobné snahy v minulosti stroskotali.

Find out more here on the measures we are proposing:https://t.co/d4yELh419R pic.twitter.com/rGS0yzaCtu

— Frans Timmermans (@F__Timmermans) May 28, 2018

„Plast môže byť fantastický, ale potrebujeme ho používať zodpovednejšie. Jednorazové plastové výrobky nie sú múdrou ekonomickou ani environmentálnou voľbou, a dnešný návrh pomôže firmám a spotrebiteľom posunúť sa k udržateľnejším alternatívam,“ povedal eurokomisár pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen. Podľa neho to firmám v konečnom dôsledku pomôže, pretože sa ako jedny z prvých zamerajú na alternatívne výrobky.

Komisia tiež navrhuje, aby členské štáty znížili spotrebu jednorazových obalov na jedlá, aké dostávame na obedy či na nápoje. Podľa Katainena až 95 percent plastových obalov skončí v koši po prvom použití.

Slamky zakáže aj Británia

O znížení jednorazových plastových výrobkov sa diskutuje aj v iných krajinách a mestách. Napríklad plastové slamky možno čoskoro zakáže mesto New York, urobili tak už americké mestá Seattle či Malibu. Rovnaké opatrenie zavedie aj Británia, ktorá budúci rok vystúpi z Európskej únie.

Spoločnosť McDonald’s nedávno rozhodla, že postupne zakáže plastové slamky v Británii.  Naopak, proti je spoločnosť Tetrapac.

Plastový odpad zahlcujúci planétu je čoraz väčšou témou. Ročne sa globálne podľa údajov Európskej komisie vyrobí 322 miliónov ton plastových výrobkov, čo je 20-krát toľko ako pred 50 rokmi. O ďalších 20 rokov by sa týmto tempom malo toto číslo zdvojnásobiť.

V Európe sa ročne vyprodukuje 26 miliónov ton plastového odpadu, no na recykláciu ide menej ako 30 percent. Inde vo svete je to ešte menej.

Veľkú časť zo zvyšku Európa vyvážala do Číny, ktorá sa však od januára tohto roku rozhodla neprijímať európsky plastový odpad. Ako píše Reuters, na polovicu z tohto odmietnutého odpadu našli iných importérov v Ázii (India, Vietnam, Malajzia), druhá polovica sa však hromadí v prístavoch či mestách a nie je úplne jasné, čo s ňou bude.

Veľkým problémom sú aj mikroplasty – miniatúrne čiastočky, ktoré vznikajú rozkladom plastov, napríklad pri praní, a dostávajú sa do riek, pôdy, vzduchu, kde ich prehltnú zvieratá a v neposlednom rade aj ľudia. Ich vplyv na ľudský organizmus pritom stále nie je dostatočne preskúmaný.

Predstavitelia Európskej komisie povedali, že boj s mikroplastmi nie je súčasťou tohto návrhu, no iným návrhom by ich chceli obmedziť napríklad v kozmetike (používajú sa napríklad v zubných pastách). Keďže často vznikajú aj rozpadom väčších plastov, menej plastového odpadu znamená aj menej mikroplastov v prírode.

Úspech s igelitkami

Európska komisia je vo svojom boji s plastovým odpadom posilnená aj úspechom nariadenia, ktoré sa týkalo jednorazových plastových tašiek. V roku 2015 schválili, aby počet minutých jednorazových plastových tašiek na jedného obyvateľa klesol do roku 2019 pod 90 ročne a do roku 2025 pod 40. Presné údaje o Slovensku nie sú známe, no Európska komisia takýmto krajinám odhadla 466 použitých igelitových tašiek na osobu na rok.

Podľa Timmermansa spotreba igelitových jednorazových tašiek klesla o 50 percent od zavedenia nariadenia. Na Slovensku platí od januára tohto roku zákon, že tašky sa nemajú dávať zadarmo, ale zákazník za ne musí platiť, hoci len minimálnu sumu.