Denník N

Lúzer mesiaca je Fico, porazení my všetci

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pozrime sa na výsledok sporu o Váhostav cez to, čo získali a stratili jednotliví účastníci. Robert Fico sa tvári ako víťaz, v skutočnosti to nezvládol. Živnostníci získali šancu dostať oveľa viac, ako dúfali.

Fico – ten z Youtubu

Politik Robert Fico stratil zo svojej prestíže. 51-sekundové video, ktoré vyrobili ľudia pracujúci pre Sieť, veľmi zrozumiteľne ukazuje, ako premiér otočil, a to, čo na začiatku ohlasoval ako nezmysel opozície, po necelom mesiaci predával ako vlastný úspech.

Človek, ktorého štýl politiky bez rešpektu publika aj súperov nefunguje, je zrazu hlavný hrdina zábavného videa. Peter Kažimír ešte aj po rokoch chodí spať so strachom, že mu do sna vpochoduje Sulík a pripomenie mu graf vývoja ceny plynu. Od minulého týždňa už aj na Fica existuje jednoduchý trik, ako ho ponížiť v akejkoľvek debate pri akokoľvek precíznej argumentácii.

Keď vás bude Robert Fico nabudúce o niečom sebavedome zvýšeným hlasom presviedčať, len sa spýtajte: „Pán premiér, kde sme už videli túto pózu? … Jááj, to bolo to klamárske video.“

Zo suveréna zúfalec

Politikovi Robertovi Ficovi ubral apríl 2015 aj z aury muža, ktorý má vždy premyslených pár ťahov vopred. Teórií, ktoré hľadali strategické rozmýšľanie v návrhu Roberta Fica odvolať Jána Figeľa z postu predsedu parlamentu za nízke ceny diaľnic, bolo viacero: mal chcieť rozkol v KDH, podľa iných v celej opozícii, ktorá by sa o voľný post podpredsedu pobila.

Alebo úplne naopak – Fico chcel spojiť (zlepiť) opozíciu, aby si vyrobil viditeľnejšieho nepriateľa, pretože, ak nemá s kým bojovať, prichádza o percentá. Padol aj zasvätený názor, že predseda Smeru už naisto ráta s koalíciou so SNS, a tak si môže voči opozícii dovoliť čokoľvek.

To všetko je však možno len dôsledok našej urputnej snahy dať Ficovým, na pohľad hlúpym krokom spätne nejaký zmysel. Veríme, že človek, ktorý toľkokrát vyhral voľby, predsa nerobí banálne chyby.

No možno sme si ani po prezidentských voľbách dostatočne neuvedomili, že Robert Fico je za zenitom. Že jeho pravý obraz bude čoraz častejšie podobný tomu zúfalcovi, čo napokon v piatok dospelým ľuďom vysvetľoval, že vlastne Figeľa odvolať nechcel, že cieľ bol len ho verejne pranierovať.

Žiadni malí akcionári nebudú

Najviac získali v apríli 2015 ľudia a firmy, ktorým Váhostav dlhoval a neplánoval zaplatiť.

Veľa nechýbalo, aby skupinke majiteľov Váhostavu bez väčších problémov prešlo to, čo v Doprastave. Plán bol škrtnúť dlhy všetkým okrem bánk na 15 percent, pričom aj tento zlomok mal podnik splácať päť rokov.

Preto nie je čudné, že keď za veriteľmi chodili emisári s ponukou kúpiť pohľadávky za tri stotiny ich pôvodnej ceny, mnohí stavbári o tom uvažovali.

Oproti tejto mizérii je ponuka štátu vyplatiť za Váhostav do konca roka polovicu dlhov reálnymi peniazmi víťazstvo. Preto prakticky všetci veritelia Váhostavu prijmú ponuku štátu a nestanú sa akcionármi Váhostavu.

Nazvať akcie Váhostavu, ktoré získa štát, bezcennými, je možno prehnané. Pravdepodobnosť, že sa štátu približne 30 miliónov eur, za ktoré ich kúpi, vráti, je však nízka. Ukazujú to podmienky výmeny akcií za dlhy, ktoré štát vyrokoval, ako ich vyrokoval a s kým ich vyrokoval.

Majitelia bez auditu

Víkend pred definitívnou dohodou medzi Ficom a majiteľmi Váhostavu, premiér sa stretol aj s poškodenými. Viackrát potom opakoval, že štát zaplatí audítora, ktorého si veritelia vyberú a pošlú do firmy. V tom momente sa mohlo zdať, že Robert Fico nehrá dvojitú hru, že okrem pomocníka malých stavbárov nechráni zároveň Širokého (a Brhela, a Výboha).

Ak by si veritelia – stavbári, medzi ktorými je mnoho skúsených biznismenov, naozaj mohli do Váhostavu poslať vlastného audítora, bolo by to pre majiteľov Váhostavu riziko. Zvedaví a šikovní audítori by preverili, či schránkové firmy minulý rok naozaj naliali do Váhostavu peniaze, alebo šlo len o výrobu fiktívnych veriteľov pre posilnenie pozície v chystanej reštrukturalizácii.

Audit by možno ukázal, že niektorých veriteľov Váhostav uprednostňoval pri splácaní pred ostatnými, hoci vedel, že je pred bankrotom (trestný čin). A takmer isto by audítor musel vidieť, kedy už bola situácia taká, že Váhostav mal vyhlásiť konkurz a nesľubovať subdodávateľom nemožné (trestný čin).

A ak Široký a spol. odlievali peniaze z firmy rovnako, ako to robili napríklad v Plastike, aj to by audítori najatí veriteľmi mohli spätne dokázať. Aj v takom prípade by predstavenstvo, ktorého podpredsedom bol celý čas Juraj Široký starší, bolo podozrivé zo spáchania trestného činu.

Minulý týždeň sa však o audite zrazu prestalo hovoriť, v memorande podpísanom v stredu o ňom nebola ani zmienka.

Akcie budú štátu na parádu

Na verejnosti hral človeka, s ktorým vláda rokuje ako zástupcom Váhostavu, jeho riaditeľ Marián Moravčík. Samozrejme, rozhodnutie o výmene akcií za dlhy on urobiť nemohol. O tom, kedy Fico rokoval so Širokým a s ďalšími majiteľmi Váhostavu, nikto neinformoval. Toto rokovanie bolo pritom kľúčové a štát v ňom obstál zle.

Zákonom mohol štát prikázať, aby žiadna pohľadávka formálne nikdy neprepadla, ale nemohol majiteľom Váhostavu prikázať, aby sa vzdali časti akcií. Podľa toho to aj dopadlo. Parlament vo štvrtok schválil, že aj po skončení reštrukturalizácie môžu veritelia vymáhať od Váhostavu zvyšok dlhu z jeho ziskov.

Akcionári Váhostavu zasa sľúbili vláde 49 percent akcií podniku, ktoré však nemajú byť štátu ako užitočné. Dividendy z nich veľmi dlho nebudú, pretože najprv musí podnik splatiť dlhy.

Okrem toho štát nemá nárok na žiadne postavenie v orgánoch – lebo Fico nič také nevyrokoval. Je tak len na majiteľoch 51 percent Váhostavu, či si nechajú hovoriť do chodu firmy.

Teoreticky môže ešte štát akcie predať. Musel by však nájsť kupca, ktorý by sa cítil byť rovnocenným partnerom Širokého a ďalších utajených majiteľov podniku. Žiadny solídny stavebný koncern do toho nepôjde.

Ľudia s ostrejšími spôsobmi si zasa na to netrúfnu. Penta či J&T majú na Slovensku príliš veľa biznisu závislého od štátu, a sú dosť informovaní na to, aby chápali, že vstup do Váhostavu by znamenal aj pretláčanie sa s Ficovým najbližším človekom Miroslavom Výbohom.

Všetci ostatní budú porazení

Sumarizujme. Dodávatelia Váhostavu preň pracovali za približne tretinu dohodnutej ceny. Od štátu dostanú zaplatenú polovicu, no z faktúr museli štátu odviesť DPH. Ich šanca na vymoženie zvyšku je nízka a ďaleko v budúcnosti. Oni v apríli získali viac, ako dúfali, no celkovo sú v hlbokej strate.

Majitelia Váhostavu neprišli o nič. Formálne zvýšia ponuku na postupné splatenie pohľadávok z 15 na približne 18 percent, no to len vďaka ústupku bánk.

Ak budú spravovať svoj podnik dobre a ich podnik bude mať zisky, siahnu im naň veritelia.

Ak ho budú riadiť zámerne zle, budú nenápadne tunelovať peniaze zo štátnych zákaziek, všetok profit si môžu nechať.

Štát sa bude môcť so svojimi 49 percentami akcií len prizerať. Okrem toho bude pod tlakom, aby dával podniku zákazky s vysokou maržou, aby firma prežila a štát nevyšiel so svojím investovaním do akcií úplne na smiech.

To ešte viac zvýši ceny diaľnic a prirodzene sa tomu prispôsobia aj seriózni konkurenti Váhostavu a Doprastavu.

A keďže to nijako inak byť nemôže, ten žúr zatiahnu všetci ostatní.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kauza Váhostav

Problémy Doprastavu

Komentáre

Teraz najčítanejšie