Denník N

Česi, peniaze a sucho

Tento záber je síce z Bratislavy, ale v Česku majú na mnohých miestach podobné a horšie problémy. Foto - TASR
Tento záber je síce z Bratislavy, ale v Česku majú na mnohých miestach podobné a horšie problémy. Foto – TASR

Česká republika je v šoku, vo veľkom umierajú lesy a vysychajú studne. Politici sú prekvapení, hoci experti ich desaťročia varovali.

Autor je šéfredaktor týždenníka Respekt,
člen redakčnej rady Denníka N

Zahraniční novinári a diplomati sa ma často pýtajú, aký je rozdiel medzi Českom, Maďarskom a Poľskom. Má odpor politickej reprezentácie týchto krajín k Európskej únii niečo spoločné? Je to dedičstvo komunizmu? Alebo azda stredoeurópska perspektíva?

Hoci to na porovnávanie týchto krajín zvádza, ich motivácie sú odlišné. Takže pre Poliakov je stále dôležitá téma viery, pre Maďarov história a pre Čechov… pre Čechov je to materializmus.

Česká republika je v šoku, vo veľkom umierajú lesy a vysychajú studne. Nemáme vodu.

Český premiér Andrej Babiš sa v televízii rozčuľuje a volá po zodpovednosti. Kto spôsobil, že lesy umierajú? A ako vždy sa hľadá jedna-dve hlavy, na ktoré sa to zvalí a máme pokoj. Lenže tu si treba priznať, že chybný bol celý prístup, ktorý preberala jedna vláda od druhej, rovnako ako širšia verejnosť.

Ukázalo sa, ako hlboko je v Česku zakorenená predstava boľševikov: rozkážeme vetru, dažďu. Po roku 1989 ju prebrala nielen ľavica, ale aj pravica. Zmysel malo a má len to, čo sa dá vyťažiť. Kto to nechápe, je rušivý element. Dokonca sme si prijali zákon, aby nemohli kritici namietať proti veľkým stavbám či „zárobkovým“ projektom, pretože musíme obhajovať pokrok.

A teraz budeme možno bez vody, lesy umierajú, obce majú prázdne studne. Desaťročia tu ekológovia a neskôr aj iní experti hovorili: správame sa k prírode zle. Sadíme len smreky, pretože sa dajú vyťažiť, uprednostňujeme obrie lány, pretože sa dajú ľahko žať. Oboje berie vodu, ničí pôdu. A počas tých desaťročí sa nič nemení, pretože poľnohospodárska a lesnícka loby má viac peňazí a väčšiu politickú silu.

Je absurdné, že sa český premiér hnevá, že nikto nič nerobil proti suchu, keď jeho firmy sú jedným z najväčších páchateľov tohto zločinu. On je vlastníkom obrích lánov, ktoré sa menia v púšť s vyprahnutou pôdou. Ľudia sa v Česku tento rok hnevali, koľko je tu žltých polí, pretože Babiš má všade repku. Lenže to je hnev ľudí, čo nemajú Babiša radi. Málokto je ochotný priznať si, že Babiš je aj v tomto prípade len „dieťaťom“ českého prístupu: zarobte hneď, starajme sa neskôr.

Od roku 1989 sa scenár opakuje, ekológovia varujú a ľudia sa starajú hlavne o to, ako dokázať, že ekológovia sú nebezpeční. Alebo sa hľadajú príklady, keď sa ekológovia splietli, aby sme sa nemuseli zaoberať ich varovaním. Dnes tu však máme drámu, ktorá len tak nezmizne. Máme dokonca jasných vinníkov, ale nikto ich nevolá na zodpovednosť, pretože sú mocní. Ich zástancom je prezident Zeman, ich členom je premiér Babiš.

Prvýkrát po roku 1989 tak máme pred sebou katastrofu, ktorú sme si spôsobili sami. Povedie to aspoň k zmene prístupu? Možno, ale nezdá sa to veľmi pravdepodobné. Kým nepríde impulz z Bruselu, bude sa drancovať ďalej. Tak veľmi sa bojíme rizík zvonka, že sme si nevšimli, že sa úspešne likviduje zvnútra. Bez cudzej pomoci. Ale hlavne pozor na ekológov.

Teraz najčítanejšie