Denník N

Cestovanie lietadlom s deťmi ma zlomilo. Takto vyzerá náš rodinný výjazd na dovolenku

Foto – Flickr.com/formulanone

Potrebujú na záchod, práve keď je chodbička upchatá servisným vozíkom, kričia na celé lietadlo pre každú hlúposť. Americký novinár a cestovateľ píše o tom, aké náročné je lietať s malými deťmi, a ponúka východisko.

Píše Noah Lederman, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

„Nie je nič horšie než sedieť v lietadle vedľa kričiaceho dieťaťa,“ počujem na letisku O’Hare vravieť ženský hlas, zatiaľ čo čakám na svoj zapekaný sendvič.

Mám chuť súhlasiť, vravím si: „Veru, lietať s urevaným dieťaťom. Alebo dvomi – ako v mojom prípade.“

Keď sa vrátim do terminálu k rodine, manželka Marissa sa pýta, čo mám v taške.

„Sendvič,“ odpovedám jej.

„Viem, a to ešte máme pred sebou štyri hodiny letu,“ hovorí žena – zjavne ma už nepočúvala, pretože dvojročná dcéra práve udrela svoju štvorročnú sestru a tá začala plakať.

Druhé dieťa všetko zmenilo

Lietanie s deťmi nebolo vždy také traumatické. Kým sme boli spolu s manželkou dvaja na jedno dieťa, dal sa zvládnuť aj let z New Yorku na Havaj či do zahraničia. No po narodení druhého dieťaťa sa všetko zmenilo. Mladšia dcéra odmieta spať v lietadle, a keby len to. Kričí, akoby ju doštípal roj včiel, revom upozorňuje na svoje nepohodlie ostatných cestujúcich a hádže sa do uličky.

Celé to trápenie s deťmi sa začína už týždeň pred cestou. Už pri pomyslení na detské autosedačky ma chytá úzkosť. Mám ich doobjednať či nie? Ak vezmem do lietadla tie naše, budú sa deti cítiť pohodlne? Alebo budú vyvádzať len preto, že sa ich nohy dotýkajú sedadla pred nimi?

Ak sa spoľahnem na leteckú spoločnosť, ktorá prisahala, že má dostatok sedačiek, aká je pravdepodobnosť, že mi tesne pred odletom povedia, že majú len jednu? Stopercentná? A aká je šanca, že tá sedačka bude vôbec fungovať? Tipujem, že blízka nule.

Netreba zabúdať ani na pocit úzkosti, ktorý vyvolávajú hmotnostné limity na batožinu, letiskové poplatky, všetky tie zákazy a príkazy alebo státie v radoch na bezpečnostnú prehliadku, pasovú kontrolu, boarding či obložené sendviče.

Prestávka od lietania

Najradšej mám bezpečnostné prehliadky. Padajú mi nohavice, lebo opasok je ešte stále v skeneri, a do zatvorenia brány ostáva päť minút, keď sa ma bezpečnostný pracovník spýta, čo mám v taške.

„Dieťa.“

„Dieťa?“ opakuje po mne a pritom si prezerá monitor

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rodičovstvo

Teraz najčítanejšie