Newsfilter: Počkajme si, či vymenia aj šéfov NAKA
Od piatka budeme mať nového policajného prezidenta. Interrupcie sa do parlamentu po lete vrátia. V televízii menia moderátora O 5 minút 12.
Správy dňa vybral a komentoval Konštantín Čikovský
Podcasty nájdete na: Apple podcasty – Podbean – Amazon Alexa – Stitcher – RSS
1. Nie je to dobrý kandidát, ale mikrošanca žije
Vymenovanie generála Milana Lučanského za policajného prezidenta je taká správa, že sa hneď na začiatok patrí ju vyvážiť niečím nádejnejším. Ministerka vnútra spolu s Lučanským v stredu inštalovala do funkcie aj novú viceprezidentku polície Janu Maškárovú. Zvláštne na nej je, že má povesť profesionálky a zatiaľ sa na ňu neprilepila povesť závislosti od niektorého politika alebo kriminálnej skupiny.
Druhá dobrá správa je, že Andrej Danko sa zrejme vzdal fixnej idey, že si od Smeru vymôže, aby mu za policajného viceprezidenta vymenovali súčasného riaditeľa daňových vyšetrovateľov Ľudovíta Makóa. Znie to neuveriteľne, ale nie úplne všetko, čo si predseda zmyslí, mu Smer dá.
Lučanský ukázal Pellegriniho limity. Druhú nomináciu na policajného prezidenta už mala ministerka vnútra dohodnutú s premiérom, preto ju nemusela sťahovať ako v pondelok v prípade Mariána Slobodníka. Vítame tento návrat smerom k ústavným tradíciám, keď ako nadriadený ministrom vystupuje predseda vlády, nie bývalý predseda vlády alebo bývalý najlepší minister vnútra všetkých čias.
Nič to však nemení na tom, že Milan Lučanský nie je dobrý kandidát na policajného prezidenta ani na dočasné obdobie do voľby podľa nového pripravovaného zákona.
Nemáme v rukách žiaden definitívny dôkaz, že by Lučanský porušil zákon, alebo sa správal inak neprístojne. Lučanský však šéfoval inšpekcii, ktorej chýbala povesť nezávislosti, a vyzerala preto len ako Kaliňákov nástroj na zametanie prešľapov policajtov.
Dobrý policajný prezident by mal mať dôveru nielen svojich šéfov a najbližších podriadených, ale aj širšej verejnosti a väčšiny policajtov. Pre väčšiu skupinu ľudí je však Lučanský najmä symbolom pokračovania Kaliňákovej éry, vinou ktorej tu máme bezpečnostnú situáciu, v ktorej zabili žurnalistu.
Opatrne s definitívnymi prognózami. Spomeňme si však napríklad na Jaromíra Čižnára, ktorý bol v čase zvolenia za generálneho prokurátora vopred okamžite odpisovaný ako „Ficov spolužiak“. Lenže veci sa menia, niektorí ľudia vo funkciách rastú, iní sa zmenšujú. Z Fica je nervózny poslanec bez priamej právomoci, kým Čižnár je čoraz širšie rešpektovaný šéf prokuratúry.
Mimochodom, kolegyňa Tódová v texte o vymenovaní Lučanského
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.