Ako zachrániť Európu
Tvrdá realita môže prinútiť členské štáty odsunúť svoje národné záujmy v prospech záujmu zachovania Európskej únie.
Prejav odznel 29. 5. na konferencii Európskej rady pre zahraničné vzťahy v Paríži
Autor je finančník a filantrop
Je dobré, že tu môžem vystúpiť. Ďakujem. Myslím si, že toto je to správne miesto, kde by sme mali diskutovať o tom, ako zachrániť Európu.
Európska únia je totiž v existenčnej kríze. Všetko, čo sa mohlo pokaziť, sa aj pokazilo. Najprv by som chcel v krátkosti vysvetliť, ako k tomu došlo, a potom sa pokúsim preskúmať, čo sa dá urobiť, aby sa tento trend zvrátil.
Od nadšenia k nepriateľstvu
V čase mojej mladosti malá skupina vizionárov vedená Jeanom Monnetom transformovala Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ na spoločný európsky trh a potom na Európsku úniu. Ľudia mojej generácie boli nadšenými podporovateľmi tohto procesu.
Osobne som považoval Európsku úniu za stelesnenie myšlienky otvorenej spoločnosti. Bolo to dobrovoľné združenie rovnocenných štátov, ktoré sa spojili a obetovali časť svojej suverenity pre spoločné dobro. Myšlienka Európy ako otvorenej spoločnosti ma inšpiruje dodnes. Lenže od finančnej krízy v roku 2008 sa zdá, že Európska únia stratila kompas. Prijala program znižovania výdavkov, ktorý viedol ku kríze eura, čo zmenilo eurozónu na vzťah medzi veriteľmi a dlžníkmi, kde veritelia nastavujú podmienky, ktoré musia dlžníci splniť. Dlžníci tieto podmienky nemohli splniť a to vytvorilo vzťah, ktorý nie je ani dobrovoľný, ani rovnoprávny.
Výsledkom je, že mnoho mladých ľudí dnes považuje Európsku úniu za nepriateľa, ktorý ich pripravil o pracovné miesta, o bezpečnosť a o sľubnú budúcnosť. Populistickí politici tieto pocity využili a vytvorili protieurópske strany a hnutia.
Utečenci, Orbán, Trump
A potom prišla utečenecká kríza v roku 2015. V prvom momente väčšina ľudí sympatizovala s utečencami utekajúcimi pred politickou represiou či občianskou vojnou, ale nechceli, aby ich každodenný život narušil rozpad sociálnych služieb. A tiež boli sklamaní z toho, ako si úrady s touto krízou nedokázali poradiť.
Keď sa to stalo v Nemecku, posilnila tam Alternatíva pre Nemecko, ktorá sa stala najväčšou opozičnou stranou.
Taliansko si prešlo podobnou skúsenosťou len nedávno a politické dôsledky mali ešte katastrofálnejšie následky: protieurópske strany takmer vytvorili vládu. Momentálne Taliansko čakajú ďalšie voľby uprostred politického chaosu.
No utečenecká kríza mala svoje dôsledky v celej Európe. Bezškrupulózni lídri ju využili dokonca aj v tých krajinách, ktoré neprijali takmer žiadnych utečencov. V Maďarsku postavil Viktor Orbán kampaň za svoje znovuzvolenie na tom, že ma falošne obvinil z plánovania zaplavenia Európy, vrátane Maďarska, moslimskými utečencami.
Teraz sa stavia do úlohy obrancu svojej verzie kresťanskej Európy, ktorá ohrozuje hodnoty, na ktorých bola založená EÚ. Snaží sa stať lídrom kresťanskodemokratických strán, ktoré v Európskom parlamente tvoria väčšinu.
V posledných týždňoch nielen Európu, ale celý svet šokovali činy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten jednostranne odstúpil od dohody o jadrových zbraniach s Iránom, čím v podstate zničil transatlantické spojenectvo. To vytvorí ďalší tlak nepredvídateľných síl na už tak ohrozenú Európu.
Preto keď poviem, že Európa sa ocitla v existenčnej kríze, nejde len o rétorické cvičenie. Už je to tvrdá realita. Čo sa však dá robiť na záchranu Európy?
