Miloš Krekovič
„To je čudné,“ krúti hlavou Adam Winstock nad dátami z laptopu. Nikde inde nehrá kava kava rolu. Piepor opojný je exotická rastlina s relaxačným účinkom, ktorá sa rituálne užíva na tichomorských ostrovoch. Všade inde patrí medzi vychytávky pre trendových hipsterov.
Len Slovákov kava kava opantala vo veľkom. Vo svetovom prieskume užívania drog je našou ôsmou najobľúbenejšou látkou po alkohole, tabaku, kofeíne či marihuane, slabosť pre ňu pripustilo 18 percent respondentov. Ako je to možné? Čitatelia asi tušia vysvetlenie anomálie a zasmiať sa na nej musí aj londýnsky profesor a odborník na závislosti Winstock. Kavu kavu si museli nepozorní respondenti popliesť s bežnou kávou, dĺžeň hore-dolu.
Iné dáta sú však presné a už menej zábavné. „Slovensko je niekde medzi Východom a Západom. Časom sa aj v drogách musí k nejakej strane prikloniť,“ domnieva sa expert a výskumník z University College London, ktorý drogový prieskum s názvom Global Drug Survey – s doterajším polmiliónom účastníkov najväčší na svete – založil a koordinuje.
Medzi Západom a Východom
Smer, ktorým sa vyberieme, podľa neho uvidíme na spotrebe stimulantov.
„Na Západe dominuje kokaín, na Slovensku pervitín. To sa asi zmení. Čím dlhšie budete v Európe a budete bohatnúť, tým viac sa vzorce spotreby drog začnú podobať tým západným. Stanete sa pre kokaín lukratívnym trhom. Organizovaný zločin bude stáť pred otázkou, či budovať trh s kokaínom pre bohatšie vrstvy, alebo zostať pri lacnejšom pervitíne,“ tvrdí Winstock.
Ako môže vyspelý trh s kokaínom vyzerať, ukazujú odpovede na otázku v ankete, ako rýchlo sa dokážu k tejto droge ľudia dostať. Vyšlo v nej, že v najbohatších metropolách si kokaín objednáte rýchlejšie než pizzu. Stačí zdvihnúť telefón a kuriér dorazí do tridsiatich minút. „Domáca donáška drog naberá na popularite. Vo veľkých mestách je pouličný predaj drog pre kamery v uliciach čoraz menej atraktívny. Donáška kokaínu do 24 hodín je normou a v mnohých hlavných mestách dorazí droga rýchlejšie než pizza,“ napísali autori výskumu.
Global Drug Survey je anonymný šifrovaný dotazník, tento rok ho cez internet vyplnilo v celom svete 130-tisíc ľudí. Tradičnými partnermi rovnomennej nezávislej organizácie, ktorá prieskum vyhlasuje, sú svetové médiá, medzi nimi britský Guardian či nemecký týždenník Die Zeit. Tento rok sa vďaka spolupráci Slovenskej psychedelickej spoločnosti a Denníka N zapojili Slováci, účasť bola na prvýkrát slušná: 3 726 ľudí, čím sme trikrát prevýšili Čechov.
Čo hovoria o nás dáta? V skutočnosti veľmi veľa. Musíme však odbočiť a vysvetliť, čo znamenajú. „Global Drug Survey je jedinečný, lebo cieli najmä na rekreačných užívateľov drog. Takých je väčšina, aj keď iné štatistiky ich nemusia podchytiť,“ vraví Martin Pažitný, odborník na závislosti, ktorý koordinuje slovenský preklad dotazníka.
„Na jednej strane sú prieskumy na náhodnej vzorke. Sú reprezentatívne pre danú populáciu, ale príliš všeobecné. Dozviete sa, povedzme, že s marihuanou má skúsenosti tretina mladých Slovákov, lenže už nič podrobnejšie. Potom sú štatistiky, ktoré zachytia úzku vrstvu problémových užívateľov, ktorí končia v liečebni, v nemocnici či väzení. Väčšine ľuďom však život drogy – rátam aj tie legálne, ako je tabak a alkohol – neruinujú. Mnohí z nich napriek tomu potrebujú pomoc alebo sa rizikovo správajú. To je možné zmeniť. Ak však chcete efektívne nastaviť drogovú politiku, musíte mať dáta. A najlepšie informácie o užívaní drog vám dajú sami užívatelia.“
Dotazník sa nepýta len, akú látku ľudia kedy užili. Zisťuje aj to, koľko dajú peňazí za tabletku extázy, aký bol ich prvý trip na LSD, čo si od toho sľubovali, či chodia často do klubov. Je to hlbší, presnejší pohľad na návyky konzumentov – ak ho viete interpretovať.
Čo si treba uvedomiť: sú to čísla špecifickej vzorky a nie celej populácie.
„Ak napríklad vychádza, že 60,3 percenta opýtaných skúsilo marihuanu, neznamená to, že ju vyskúšali takmer dve tretiny Slovákov. Celkovo to číslo bude menšie, keďže sa k dotazníku dostali skôr mladší, nadpriemerne vzdelaní Slováci s prístupom na internet, ktorí majú k drogám pravdepodobne bližšie než zvyšok populácie. Napriek tomu, že dáta nehovoria o celkovom rozšírení užívania drog, hovoria nám veľa zaujímavých vecí: že marihuana je na Slovensku rozšírená, polovica ľudí ju fajčí s tabakom, pätina by chcela prestať, máloktorý z nich však hľadá pomoc u lekárov. Otázka je: ako týmto ľuďom vieme pomôcť?“ pýta sa Winstock.
Keď sa bližšie pozrieme na vzorku dát zo Slovenska, uvidíme, čím sa líši a nelíši od drogovej scény zvyšku sveta. Rozdiely tu sú. Slováci až v takej miere neholdujú ketamínu (anestetikum vyhľadávané pre jeho psychedelické účinky), menej sa zneužívajú liečivá na predpis ako syntetické opioidy a benzodiazepíny. „Zrejme sú u vás lekári pri predpisovaní opatrnejší,“ domnieva sa Winstock.
Bližšie sme sa pozreli na tie najrozšírenejšie nelegálne substancie. Ako sa správajú slovenskí konzumenti marihuany, MDMA, LSD či pervitínu?
Marihuana
Marihuana je svetovo najpopulárnejšia rekreačná droga. Slovensko sa nevymyká z priemeru, hoci u nás nie sú také rozšírené vysoko účinné odrody ani ďalšie produkty z kanabisu, ktoré sú dosť populárne v niektorých štátoch USA, kde je marihuana legálna.
Marihuana sa na Slovensku najčastejšie fajčí a polovica ľudí ju nemieša s tabakom. To Winstock hodnotí pozitívne. Negatívny vplyv na verejné zdravie má, naopak, fakt, že len zanedbateľný počet ľudí siaha po menej škodlivých spôsoboch užívania. Medzi také patrí vaporizácia, keď sa účinná látka namiesto horenia odparuje pri nižšej teplote a do pľúc sa nedostáva toľko karcinogénov. Tento spôsob užívania praktizuje až 14 percent amerických, viac ako 12 percent kanadských, ale len 1,9 percenta slovenských užívateľov marihuany.
Problém môže naznačovať štatistika, koľko ľudí by chcelo s marihuanou prestať a z nich koľkí sa plánujú obrátiť na lekára. V prvej z nich sa Slovensko nevymyká z priemeru. Asi pätina by chcela zlozvyk skrotiť. Z nich však iba minimálnych 2,9 percenta chce vyhľadať pomoc odborníkov. To je najnižšie číslo zo všetkých sledovaných krajín. Zarážajúco nízko to pôsobí pri porovnaní s okolím: Českom (13), Poľskom (8,5), Maďarskom (7,3 percenta).
„Môže to byť kombinácia predsudkov a ignorancie. Ak chce veľa Slovákov skončiť s marihuanou, neverí však, že dostane účinnú pomoc, môže to naznačovať, že vo vašom systéme podpory verejného zdravia niečo nefunguje. Možno, že lekári nevedia, ako liečbu poskytovať, alebo ju ľudia ani nevyhľadávajú, lebo nechcú byť hádzaní do jedného vreca s ‚feťákmi‘. Na druhej strane, marihuana nie je heroín – až tretina užívateľov, ktorí s ňou chcú prestať, to zvládne bez pomoci. Týmto ľuďom odporúčam našu online aplikáciu. Nástroj im dá spätnú väzbu o spotrebe marihuany a postupne im ju pomáha znižovať,“ vraví Winstock.
MDMA
Je extáza to isté, čo MDMA, alebo sú to dve rôzne drogy? Zmätok v slovách spôsobili výrobcovia tabletiek. Časom ich začali tak riediť a kombinovať s prímesami, až pilulky „extázy“ nemuseli MDMA ani vôbec obsahovať. Dnes je slávny empatogén späť a má nielen nové meno: emko. Na trhu sa vyskytuje v čistej forme a vo vysokých dávkach. Nie sú vzácne tablety, čo bežnú dávku prekračujú – násobne. Na dôvody sa pýtame Winstocka.
„Po prelome tisícročí MDMA takmer zmizla z trhu. Výrobcovia mali problém zohnať safrolový olej na jej výrobu. Zmena prišla v roku 2011, keď v Číne vymysleli, ako látku vyrábať z iného, lacnejšieho a dostupnejšieho prekurzora. V posledných rokoch zaplavuje Európu lacná a relatívne kvalitná MDMA väčšinou z čiernych laboratórií v Holandsku.“
A dôvod, prečo sa objavujú obzvlášť silné tabletky? Winstock tvrdí, že je za tým stratégia ich výrobcov pri uvádzaní staronovej drogy na trh. „Najprv prišli s kryštálmi, ktoré väčšina užívateľov – dodávam, že mylne – považuje za najčistejšiu formu látky. Keď usúdili, že droge spotrebitelia uverili, začali MDMA ponúkať vo forme tabliet. To sa udialo okolo roku 2013. Je však veľa výrobcov, ktorí sa chcú v konkurencii presadiť a rozhodli sa urobiť to cez extra silné piluly. Niektoré namiesto obvyklých 100 – 150 obsahujú až 200 – 300 miligramov látky.“
Práve pre silné tabletky vo svete až pol percenta prvoužívateľov MDMA končí na pohotovosti. „Vyzerá to málo, ale pol percenta je veľmi zlé číslo,“ hovorí Winstock. „Najmä je to zbytočné. Títo ľudia by v nemocnici vôbec končiť nemuseli, keby boli informovanejší a poučenejší o tom, ktorým rizikovým vzorcom správania sa vyhnúť.“
Slováci na znižovanie rizika pri MDMA nejako extra nedbajú. Pravidlo je, že pri novom zdroji treba látku otestovať, teda užiť malú dávku, napríklad štvrť tablety, a vyčkať aspoň hodinu na účinky. Vo svete to takto robí 31, v Maďarsku 49, na Slovensku iba 18 percent užívateľov.
Rozšíreným správaním je miešať drogu z rôznych zdrojov. Priznala sa k tomu vyše polovica ľudí. „Typicky to vyzerá takto,“ opisuje Winstock. „Človek v klube dostane od kamaráta tabletku so Supermanom. Neskôr večer za ním príde, že má ešte chuť. Kamarát mu hovorí: jasné, mám tu ešte tabletku s vyobrazením pavúka. Dotyčný ju zoberie a dúfa, že sa nelíši od prvej, tak to však byť nemusí. Môže to byť iná dávka aj látka a to je problém.“
Dobrou správou môže byť, že MDMA zostáva v tom dobrom zmysle rekreačnou drogou. Väčšina ľudí ju užíva najviac desaťkrát do roka a len horných päť percent si bez nej nevie predstaviť svoj víkend. Na jedenkrát spotrebujú priemerne jednu až jeden a pol tablety. To je v norme; svetovými rekordérmi s číslom 2,1 sú Austrálčania, kde sú piluly obvykle menej kvalitné. Spoločne s kokaínom je MDMA najviac spoločenskou drogou. Ľudia sa o ňu delia. Ako sa zistilo pri kokaíne, len tretinu zo spotrebovaného množstva drogy konzumenti zaplatia.
Magické huby
Je to oficiálne: hubami sa otrávite nepomerne častejšie vtedy, ak ich zbierate do praženice, než keď si od plodov lesa sľubujete nadpozemské zážitky. „Magické hubičky“ sú najmenej riziková droga. Do nemocnice dohnali 0,3 percenta ľudí, v našej vzorke sa číslo blíži nule.
Všeobecne platí, že psychedeliká nie sú nebezpečné, ak nemáte náchylnosť na psychické ochorenia ani problémy so srdcom, užívate ich v sprievode triezvej osoby, v bezpečnom prostredí a podobne. Psychedelické huby nie sú toxické, nevzniká od nich závislosť. To je čiastočne dôsledkom toho, že si ľudské telo voči účinnej látke rýchlo vyvára toleranciu, takže po pár dňoch droga stráca účinok. „Navyše ide o typ zážitku, ktorý väčšina ľudí potrebuje vstrebať. Nie je to droga na každý deň ani každý víkend,“ vraví Adam Winstock.
Skúsenosť s magickými hubami uviedlo 17, za posledný rok 9 percent respondentov. Častejšie ako 5- až 6-krát ročne ich užíva málokto, ani vo svete ich väčšina nevezme častejšie než osemkrát za život. „Ťažko sa obávať niečoho, čo ľudia berú takto zriedkavo. Namiesto húb by mali odborníci zamerať pozornosť na iné, nebezpečnejšie drogy,“ komentuje expert.
LSD
Približne od roku 2010 začali médiá písať o návrate LSD a väčšina si tento nový fenomén spájala s „mozgami zo Silicon Valley“. Dnes už nie je microdosing iba módou amerických kreatívcov, ale prax rozšírená na svete bez ohľadu na triedu a komunitu. O čo vlastne ide?
Mikrodávky znamenajú, že konzument užije len nepatrné množstvo drogy, okolo 10 – 20 mikrogramov (mikro je milióntina gramu). Nezažíva halucinácie ani psychedelický trip a dokáže bez problémov vykonávať všetky bežné povinnosti vrátane pracovných. Dokonca nemusí účinok látky ani postrehnúť.
Mikrodávky nie sú nový vynález. Až do konca svojho dlhého 102-ročného života sa tak pravidelne posilňoval slávny objaviteľ LSD, švajčiarsky chemik Albert Hofmann, pre 21. storočie ich však spopularizovali práve elitní zamestnanci zo Silicon Valley.
Vo vysoko konkurenčnom odvetví IT mali vďaka tomu sústredenejšie, výkonnejšie, tvorivejšie pracovať a zvládať stres. Je to trochu paradox: kým generácia hippies 60. rokov chcela odpáliť vedomie do mystických výšin a vypadnúť z nudnej práce, generáciám po nich slúži táto istá droga na opačný cieľ – prácu lepšie zvládať.
Medzi užívateľmi LSD je microdosing rozšírený na 7,5 až 30 percent. 91 percent hovorí, že táto prax na ich život pozitívne vplýva. Dlhodobé účinky mikrodávok na ľudský organizmus však nie sú prebádané, preto sa toto správanie pokladá za rizikové.
Odhliadnuc od mikrodávok, najviac ľudí stále berie LSD po starom: aby si navodili psychedelický trip. A keďže ich zážitok vo veľkej miere závisí od podmienok a prostredia, dotazník sa zameral na okolnosti. Ako, s kým a kedy ľudia tripovali a ako to prebiehalo?
Podobne ako psychedelické huby nie je LSD drogou vyvolávajúcou závislosť. Väčšina užívateľov netripuje častejšie než 4- až 5-krát ročne. S LSD sa zoznamujú priemerne v 19 rokoch. Kým napríklad vo Švajčiarsku je častejšou formou drogy kvapka látky rozpustená na kocke cukru, na Slovensku to býva papierik napustený psychedelikom, čo sa dáva do úst.
Menej ľudí u nás zháňa LSD na darknete. Kým vo Fínsku je to 30, u nás čosi vyše 11 percent užívateľov. Väčšina má drogu od kamarátov a tretina ľudí za ňu neplatí. Je zaujímavé, že partia ani kamaráti nie sú takí dôležití v motivácii, prečo drogu užiť. Na rozdiel od kokaínu akoby v takej miere neplatila predstava „zlej partie“ z protidrogových kampaní. Na otázku, čo zavážilo, keď sa rozhodovali pre svoj prvý LSD trip, respondenti často hovorili, že to bolo „ich osobné rozhodnutie“ a že „vždy vedeli, že si to raz dajú“.
Zaujímavý je graf o tom, ako dlho ľudia dokážu rôzne drogy skladovať. „Kokaín sa u nikoho neohreje. Keď ho ľudia majú doma, tak ho rýchlo minú. Naopak LSD sú ľudia schopní skladovať aj pol roka v chladničke a čakať na príležitosť,“ vraví britský expert.
Čo vyzerá rizikovo: ľudia by mali svoje tripy viac plánovať a nerobiť ich spontánne. Alarmujúci je jeden údaj z čoraz populárnejšieho rituálneho užívania psychedelík. Len 58 percent „šamanov“ sa svojich zákazníkov pýta na to, či trpia psychickými chorobami.
„Užívatelia psychedelík patria k najvnímavejším a najzdvorilejším užívateľom drog,“ zhŕňa Winstock. Upozorňuje len na problém, akým je stigmatizácia týchto látok v spoločnosti. „V dôsledku toho ľudia o svojej skúsenosti mlčia a nezveria sa s ňou ani svojim najbližším.“
Pervitín
Vo svete to nie je téma. Metamfetamín alebo pervitín je okrajovo užívaný stimulant, výnimkou sú USA a Austrália. A Česko so Slovenskom, kde má jeho užívanie tradíciu.
Skúsenosť s pervitínom priznalo 12 percent a 6 percent ho užilo za posledný rok. Alarmujúce je, že z nich pätina ho užíva viackrát týždenne. „To je veľmi zlé,“ vysvetľuje Adam Winstock a vraví, že z hľadiska verejného zdravia je to jedna z najproblematickejších drog. „Je dostatočne známe, čo jeho užívateľom hrozí – od prehriatia po toxické psychózy.“
Slováci pervitín, našťastie, väčšinou šnupú. Do žíl si ho zvykne pichať veľmi málo ľudí. To sa však môže rýchlo zmeniť, varuje odborník. „Stačí, že pervitín zdražie. Ľudia si ho začnú pichať a fajčiť, s čím príde množstvo ďalších zdravotných problémov.“
Zatiaľ je pervitín na Slovensku lacnou drogou, ktorú je ľahké vyrobiť a distribuovať. Gram stojí 56 eur, hoci ešte lacnejší je v Poľsku (25 eur). Najvyššie, k dvom stovkám, sa jeho cena šplhá v Austrálii.
O tom, že pervitín prináša užívateľom viac problémov ako úžitku, svedčí, že je po tabaku na druhom mieste v tabuľke drog, s ktorými by chceli ich užívatelia skončiť. Kým fajčiť chce prestať 64 percent, prestať brať pervitín by chcelo 51 percent jeho užívateľov.
Nové drogy
Ďalšia dobrá správa: len dve percentá slovenskej vzorky uviedli skúsenosť s novými syntetickými drogami. To je číslo pod svetovým päťpercentným priemerom; podstatne horšie sú na tom susedia Poliaci (14) aj Česi (6,2) a najhoršie Američania (20 percent).
Užívanie nových drog – v angličtine novel psychoactive substances, legal highs alebo research chemicals – je extrémne nebezpečné pre neznáme účinky, dávkovanie a dlhodobé zdravotné následky. Kým tradičné drogy ľudstvo nejaký čas, niekedy aj tisícročia, užíva a má vedomosti o ich možných rizikách, nové drogy takmer žiadnu históriu užívania nemajú.
Záplava nových drog – len na čiernom trhu v Európe ročne zachytia desiatky až stovky nových substancií – vzniká najmä z praktického dôvodu. Výrobcovia chcú obchádzať zákony a neustále aktualizované zoznamy nelegálnych chemických látok.
V laboratóriu zoberú molekulu nejakej existujúcej drogy a pozmenia jej štruktúru, aby mala nová droga psychoaktívne účinky, ale jej vzorec nespadal pod zákaz. Čím rýchlejšie sa krajiny snažia rozširovať zoznamy zakázaných látok, tým rýchlejšie sa roztáča bludný kruh. Výrobcovia vrhajú na čierny trh stovky ďalších, dočasne legálnych, no neznámych nebezpečných drog.
Rozšírenie nových drog sa veľmi líši podľa krajiny. Regionálne rozdiely v spotrebe podľa autorov Global Drug Survey „často odrážajú cenu a dostupnosť tradičných drog“. Inými slovami: tam, kde sú tradičné drogy dostupnejšie, majú ľudia menšiu potrebu siahať po ich pochybnej syntetickej náhrade.
Príkladom je Holandsko s relatívne dostupnou marihuanou, ktoré má minimálnu spotrebu syntetických kanabinoidov. Na druhej strane treba dodať, že spotreba iných nových drog, než sú kanabinoidy, je na holandskom trhu povážlivo vysoká.
V užívaní nových drog sú viditeľné dva rastúce trendy. Jedným sú častejšie syntetické náhrady za opioidy typu fentanylu, ktoré majú za posledný rok na svedomí prípady úmrtí v USA a Kanade. Nové drogy čoraz častejšie napodobňujú aj účinky psychedelík.
Že to nie vždy vedie k dobrým výsledkom, ukazuje príklad látky 25I-NBOMe. Extra silný halucinogén s nepríjemnými účinkami vynašli v roku 2003, rekreačne sa používa až od roku 2010. Dnes je už vo väčšine sveta mimo zákona, a hoci si stihol získať slangové mená ako N-Bomb, Solaris, Wizard, na čiernych online trhoviskách sa zvykne vydávať za LSD. Zákazníci v domnení, že kúpili klasické psychedelikum, neočakávajú nepríjemné prekvapenie.
Nie vždy sa však nové drogy maskujú za tradičné. Znie to ako paradox, ale čím viac sa rizikami podobajú na účinky známych drog, tým menej je pravdepodobné, že ich niekto bude na čiernom trhu zamieňať. Príkladom je donedávna celkom legálna látka 1P-LSD s efektom, ako má LSD. Na trhu sa nepredáva ako LSD, ale buduje si svoju vlastnú značku.
Nízky výskyt nových drog na Slovensku podľa adiktológa Martina Pažitného súvisí s miestnym malým trhom. „Na rozdiel od 40-miliónového Poľska sa predajcom neoplatí vyvíjať regionálne e-shopy v slovenčine. Zatiaľ som aspoň taký obchod nezaznamenal. Slováci, čo nové drogy nakupujú, sa zrejme väčšinou obracajú na zahraničné e-shopy.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
