Drogy na Slovensku: S rastom bohatstva krajiny odíde pervitín a nahradí ho kokaín
Do najväčšieho globálneho prieskumu o užívaní drog sa prvýkrát zapojili aj ľudia zo Slovenska. Denník N bol partnerom Global Drug Survey.
„To je čudné,“ krúti hlavou Adam Winstock nad dátami z laptopu. Nikde inde nehrá kava kava rolu. Piepor opojný je exotická rastlina s relaxačným účinkom, ktorá sa rituálne užíva na tichomorských ostrovoch. Všade inde patrí medzi vychytávky pre trendových hipsterov.
Len Slovákov kava kava opantala vo veľkom. Vo svetovom prieskume užívania drog je našou ôsmou najobľúbenejšou látkou po alkohole, tabaku, kofeíne či marihuane, slabosť pre ňu pripustilo 18 percent respondentov. Ako je to možné? Čitatelia asi tušia vysvetlenie anomálie a zasmiať sa na nej musí aj londýnsky profesor a odborník na závislosti Winstock. Kavu kavu si museli nepozorní respondenti popliesť s bežnou kávou, dĺžeň hore-dolu.
Iné dáta sú však presné a už menej zábavné. „Slovensko je niekde medzi Východom a Západom. Časom sa aj v drogách musí k nejakej strane prikloniť,“ domnieva sa expert a výskumník z University College London, ktorý drogový prieskum s názvom Global Drug Survey – s doterajším polmiliónom účastníkov najväčší na svete – založil a koordinuje.
Medzi Západom a Východom
Smer, ktorým sa vyberieme, podľa neho uvidíme na spotrebe stimulantov.
„Na Západe dominuje kokaín, na Slovensku pervitín. To sa asi zmení. Čím dlhšie budete v Európe a budete bohatnúť, tým viac sa vzorce spotreby drog začnú podobať tým západným. Stanete sa pre kokaín lukratívnym trhom. Organizovaný zločin bude stáť pred otázkou, či budovať trh s kokaínom pre bohatšie vrstvy, alebo zostať pri lacnejšom pervitíne,“ tvrdí Winstock.
V Bratislave o psychedelikách vo svetovom duchu
Ako môže vyspelý trh s kokaínom vyzerať, ukazujú odpovede na otázku v ankete, ako rýchlo sa dokážu k tejto droge ľudia dostať. Vyšlo v nej, že v najbohatších metropolách si kokaín objednáte rýchlejšie než pizzu. Stačí zdvihnúť telefón a kuriér dorazí do tridsiatich minút. „Domáca donáška drog naberá na popularite. Vo veľkých mestách je pouličný predaj drog pre kamery v uliciach čoraz menej atraktívny. Donáška kokaínu do 24 hodín je normou a v mnohých hlavných mestách dorazí droga rýchlejšie než pizza,“ napísali autori výskumu.
Global Drug Survey je anonymný šifrovaný dotazník, tento rok ho cez internet vyplnilo v celom svete 130-tisíc ľudí. Tradičnými partnermi rovnomennej nezávislej organizácie, ktorá prieskum vyhlasuje, sú svetové médiá, medzi nimi britský Guardian či nemecký týždenník Die Zeit. Tento rok sa vďaka spolupráci Slovenskej psychedelickej spoločnosti a Denníka N zapojili Slováci, účasť bola na prvýkrát slušná: 3 726 ľudí, čím sme trikrát prevýšili Čechov.
Čo hovoria o nás dáta? V skutočnosti veľmi veľa. Musíme však odbočiť a vysvetliť, čo znamenajú. „Global Drug Survey je jedinečný, lebo cieli najmä na rekreačných užívateľov drog. Takých je väčšina, aj keď iné štatistiky ich nemusia podchytiť,“ vraví Martin Pažitný, odborník na závislosti, ktorý koordinuje slovenský preklad dotazníka.
„Na jednej strane sú prieskumy na náhodnej vzorke. Sú reprezentatívne pre danú populáciu, ale príliš všeobecné. Dozviete sa, povedzme, že s marihuanou má skúsenosti tretina mladých Slovákov, lenže už nič podrobnejšie. Potom sú štatistiky, ktoré zachytia úzku vrstvu problémových užívateľov, ktorí končia v liečebni, v nemocnici či väzení. Väčšine ľuďom však život drogy – rátam aj tie legálne, ako je tabak a alkohol – neruinujú. Mnohí z nich napriek tomu potrebujú pomoc alebo sa rizikovo správajú. To je možné zmeniť. Ak však chcete efektívne nastaviť drogovú politiku, musíte mať dáta. A najlepšie informácie o užívaní drog vám dajú sami užívatelia.“
Dotazník sa nepýta len, akú látku ľudia kedy užili. Zisťuje aj to, koľko dajú peňazí za tabletku extázy, aký bol ich prvý trip na LSD, čo si od toho sľubovali, či chodia často do klubov. Je to hlbší, presnejší pohľad na návyky konzumentov – ak ho viete interpretovať.
Čo si treba uvedomiť: sú to čísla špecifickej vzorky a nie celej populácie.
„Ak napríklad vychádza, že 60,3 percenta opýtaných skúsilo marihuanu, neznamená to, že ju vyskúšali takmer dve tretiny Slovákov. Celkovo to číslo bude menšie, keďže sa k dotazníku dostali skôr mladší, nadpriemerne vzdelaní Slováci s prístupom na internet, ktorí majú k drogám pravdepodobne bližšie než zvyšok populácie. Napriek tomu, že dáta nehovoria o celkovom rozšírení užívania drog, hovoria nám veľa zaujímavých vecí: že marihuana je na Slovensku rozšírená, polovica ľudí ju fajčí s tabakom, pätina by chcela prestať, máloktorý z nich však hľadá pomoc u lekárov. Otázka je: ako týmto ľuďom vieme pomôcť?“ pýta sa Winstock.
Keď sa bližšie pozrieme na vzorku dát zo Slovenska, uvidíme, čím sa líši a nelíši od drogovej scény zvyšku sveta. Rozdiely tu sú. Slováci až v takej miere neholdujú ketamínu (anestetikum vyhľadávané pre jeho psychedelické účinky), menej sa zneužívajú liečivá na predpis ako syntetické opioidy a benzodiazepíny. „Zrejme sú u vás lekári pri predpisovaní opatrnejší,“ domnieva sa Winstock.
Bližšie sme sa pozreli na tie najrozšírenejšie nelegálne substancie. Ako sa správajú slovenskí konzumenti marihuany, MDMA, LSD či pervitínu?
Marihuana
Marihuana je svetovo najpopulárnejšia rekreačná droga. Slovensko sa nevymyká z priemeru, hoci u nás nie sú také rozšírené vysoko účinné odrody ani ďalšie produkty z kanabisu, ktoré sú dosť populárne v niektorých štátoch USA, kde je marihuana legálna.
Marihuana sa na Slovensku najčastejšie fajčí a polovica ľudí ju nemieša s tabakom. To Winstock hodnotí pozitívne. Negatívny vplyv na verejné zdravie má, naopak, fakt,
