Padala som od únavy, ale som šťastná, hovorí žena, ktorá sa stala návrhárkou v čase, keď iní pomýšľajú na dôchodok
Jej modely sú mladistvé, v žiarivých farbách a dokonca sú sexy. Málokto by povedal, že ich autorkou je Marina Žiaková, ktorá sa na vysokú školu prihlásila, keď mala 53 rokov.
Niektorí ju v ateliéri volajú pani Marina a iní iba Marina. Keď rozmýšľala nad tým, že by si podobne ako jej spolužiačky tiež mala vytvoriť nejaké logo na vizitky, napokon použila práve svoje meno.
„Marina, Marina, veď ty si iná,“ povedala jej priateľka Beata Jablonská, a tak na ňom zvýraznila posledné tri písmená – Iná. Vytlačila ich v deň Prieskumu, keď sa škola otvára verejnosti s výstavami absolventských prác. Polovica vizitiek sa v priebehu troch dní rozobrala.
„To, čo robím, nie je iné od ostatných – každý dizajnér predsa robí niečo svoje, čo je iné. Akurát, že ja som sa k tomu naozaj dostala trochu inak,“ hovorí drobná usmievavá žena, ktorej by asi nikto nehádal päťdesiatpäť rokov.
Pred štyrmi rokmi sa po ťažkej životnej skúsenosti a rozvode dostala na hranicu existenciálnych problémov. Pred dvoma rokmi sa prihlásila na doplnkové štúdium Vysokej školy výtvarných umení – odbor Odevného dizajnu. A v piatok 1. júna večer bude mať svoju prvú módnu prehliadku a na nej tucet modelov, ktoré sama navrhla a ušila.
„Sama sa tomu čudujem, niekedy vôbec netuším, kde sa to všetko vo mne berie, akú mladú a farebnú módu robím, akoby som to ani nebola ja. Keby mi niekto pred štyrmi rokmi povedal, čo ma čaká, neverila by som mu. Iba by som sa možno tešila, že ešte zažijem niečo také krásne a naplňujúce,“ hovorí Marina Žiaková.
Nevynechala žiadnu hodinu
Jej absolventská kolekcia je inšpirovaná hudbou. Viac ako dvanásť modelov je v žiarivých pastelových farbách a sú mimoriadne variabilné. Každý model má niekoľko spôsobov, ako sa dá upraviť, všetko záleží na užívateľovi. „Dávam mu možnosť nájsť si vlastný tvar a spôsob nosenia, ktorý mu vyhovuje,“ hovorí zanietene Marina Žiaková a vyťahuje z obalov hotové modely, pripravené na prehliadku.
Sedíme v podkrovnej dielni Ateliéru 343 Odevného dizajnu na Drotárskej ceste s množstvom figurín, šijacích strojov a stolov pripravených na strihanie látky. Po obhajobách záverečných prác je tu už ticho a prázdno, ale ona si nevie predstaviť, že by tu nebola. Za posledný rok si na taký deň ani nespomína, víkendy nevynímajúc. Prišla dokonca aj vtedy, keď bolo rektorské voľno.
Počas štyroch semestrov svojho štúdia absolvovala na dennej báze takmer tridsať predmetov – od teoretických až po praktické, a popri tom chodila do práce. V „bežnom“ živote sa totiž živí