Denník N

Zuzana Kovačič Hanzelová: Dúfala som, že vydržím dlhšie

Zuzana Kovačič Hanzelová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Zuzana Kovačič Hanzelová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Doteraz som počúvala, že pracujem v provládnom médiu, a zo dňa na deň z nás urobili opozičných neoliberálov, hovorí odchádzajúca reportérka RTVS.

Zuzana Kovačič Hanzelová (29) pracovala šesť rokov ako reportérka a moderátorka RTVS. Ku koncu mája dala s jedenástimi ďalšími kolegami výpoveď. V rozhovore hovorí o tom:

  • prečo spolu s kolegami odchádza z RTVS,
  • ako mala oslavná reportáž o Matici „zmäkčovať“ vzťah s RTVS,
  • ako sa do vysielania dostal Dankov šachový turnaj,
  • ako vraj pre pôrody šéfka rozhlasových správ obvolávala iné médiá,
  • o chybách, prehnaných reakciách a statusoch na Facebooku,
  • ale aj o tom, či už vie, kam pôjde ďalej.

 

Kedy ste si po prvý raz uvedomili, že z RTVS pravdepodobne odídete?

Tušila som to celý posledný mesiac. Od začiatku mája som presviedčala viac ľudí, aby s výpoveďou počkali do konca mesiaca. Osobne som to mala úplne ujasnené po štyroch výpovediach pre mojich kolegov z televízneho spravodajstva, a aj po tom, čo mi zakázali robiť politiku, aj keď potom tvrdili, že to bol len žart.

Minulotýždňové stretnutie Spravodajských odborov RTVS s Jaroslavom Rezníkom teda na vaše rozhodnutie už veľký vplyv nemalo?

Stále sme tomu dávali nejakú šancu, ak by generálny riaditeľ prišiel na stretnutie s nejakým reálnym návrhom. Z našich skúseností z posledných mesiacov sme však mali pocit, že to nebude mať veľký zmysel. Tak to presne aj dopadlo. Neprišiel s ničím, o čom by sme sa mohli baviť.

Objavil sa jeden konkrétny moment, po ktorom ste sa odhodlali k výpovedi?

Zrelo to postupne. Veľmi na mňa vplývalo, že z redakcie chceli odísť moji kolegovia. Naše výpovede sú tak trochu kolektívne rozhodnutie, napriek tomu, že sa celý spor v spravodajstve často prezentuje ako nejaký „môj boj“.

Kríza v spravodajstve naplno verejne vypukla po tom, čo ste s kolegami napísali otvorený list o nepriateľskej atmosfére v redakcii. Kedy sa však začala prejavovať interne?

V januári, vtedy sa udialo viacero vecí. Došlo k zastaveniu relácie Reportéri a začalo sa v redakcii objavovať čoraz viac zvláštnych krokov, nielen v spravodajstve, ale aj na športe. Vyústilo to do prvého interného listu, v ktorom sme si vyžiadali stretnutie s Jaroslavom Rezníkom.

Túto „veľkú poradu v rozhlase“, ktorá sa uskutočnila na začiatku roka, spomína viac ľudí, ktorí z RTVS odišli. Čo sa na nej dialo?

Ak dobre rátam, bolo na nej asi 70 ľudí z rozhlasu aj televízie. Preberalo sa asi päť bodov, jedným z nich bolo zastavenie Reportérov, ďalším moja služobná cesta do Prahy na české prezidentské voľby, ktorú mi generálny riaditeľ zakázal. Mali sme pocit, že ak si na začiatku nenastavíme, do čoho môže generálny riaditeľ rozprávať, príde k oveľa väčšiemu problému v nejakých turbulentnejších časoch. Preberala sa aj situácia v rozhlase, kde zrušili celé oddelenie aktuálnej publicistiky. A hovorili sme aj o jednej novoročnej reportáži o Matici slovenskej, ktorá vyznela veľmi oslavne.

To bol regionálny príspevok o ich novoročnom koncerte vo Zvolenskej Slatine?

Áno. V reportáži sa hovorilo o tom, že Matica bola pri všetkých štátotvorných momentoch tejto krajiny. Dodnes nerozumiem, prečo sme ju v rámci aktuálneho spravodajstva vysielali.

Súvisela táto reportáž s tým, že sa Matica predtým sťažovala na kritickú reportáž o prerozdeľovaní prostriedkov pre jej regionálne pobočky, ktorú odvysielali Reportéri?

Bola to téma porady. Jaroslav Rezník, ktorý je v komunikácii vždy zdržanlivejší, si na poradu zobral aj šéfa rozhlasu Michala Dzurjanina. Z jeho úst padlo, že „keď je problém, treba zmäkčovať“.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

RTVS za Machaja

Slovensko

Teraz najčítanejšie