Denník N

Recyklácia plastov nie je spásou naveky, hovorí slovenský vedec, ktorý vyvíja bioplasty rozložiteľné v pôde

Bioplast. Ilustračné foto - Fotolia
Bioplast. Ilustračné foto – Fotolia

Nový bioplast sa dá využiť na výrobu obalovín, pohárov, príboru či mulčovacích fólií a rozkladá sa aj v domácom komposte pri teplote okolo 20 až 30 stupňov.

Slovenskí vedci a ich českí kolegovia vyvíjajú bioplasty, ktoré sú vyrobené z obnoviteľných zdrojov surovín a biologicky sa rozložia.

V porovnaní s prvou generáciou bioplastov, o ktorých sme písali minulý rok, je druhá generácia nových bioplastov vylepšená tak, že sa rozkladá nielen v podmienkach priemyselného kompostu, teda pri teplote 50 a viac stupňov, ale aj v domácom komposte pri nižších teplotách okolo 20 až 30 stupňov.

Vyvíjaný bioplast tvoria dve základné zložky, kyselina polymliečna, ktorá sa vyrába zo škrobu, a polyhydroxybutyrát, ktorý produkujú baktérie.

Z krehkých látok húževnatý materiál

Uvedenú látku si baktérie vytvárajú ako energetické zásoby z cukrov či srvátky: „To, čo my máme ako tuk, majú ony ako polymér polyhydroxybutyrát,“ povedal v minulosti pre Denník N chemik Ivan Chodák z Ústavu polymérov SAV.

Jednou zo zložiek, z ktorých sa dá vyrábať polyhydroxybutyrát, je aj použitý fritovací olej. „Technológiu vyvinuli na Vysokom učení technickom v Brne v spolupráci so súkromnou spoločnosťou,“ hovorí o projekte technológ Pavol Alexy z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Udelili mu cenu Technológ roka SR za rok 2012.

„V médiách sa objavili správy, že slovenskí vedci vymysleli bioplast z fritovacieho oleja. Nie je to celkom pravda, pretože ide o českú technológiu. Fritovací olej je surovinou na výrobu polyhydroxybutyrátu, no bioplast môže byť aj bez neho. Naše know-how na Slovenskej technickej univerzite spočíva v tom, že sme vymysleli spôsob, ako zmiešať kyselinu polymliečnu a polyhydroxybutyrát tak, aby z dvoch látok, ktoré sú samé o seba krehké a lámavé, vznikol húževnatý materiál,“ hovorí Alexy.

Slovenskí vedci vyvíjajú bioplasty. Zdroj – YouTube

Obaloviny, medicína i dizajn

Vyvinutý bioplast biodegraduje iba v mikrobiologicky aktívnom prostredí, akým je kompost. V ňom žijú mikroorganizmy, rôzne plesne, kvasinky či baktérie.

„Ak bioplast testujeme pri 25 stupňoch v pôde, degraduje približne rovnako rýchlo ako celulóza. V podnebných podmienkach Slovenska je to v priemyselnom komposte do 50 dní a v domácom komposte do 90 dní, no môže to byť aj oveľa menej,“ vraví Alexy. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash