Recyklácia plastov nie je spásou naveky, hovorí slovenský vedec, ktorý vyvíja bioplasty rozložiteľné v pôde
Nový bioplast sa dá využiť na výrobu obalovín, pohárov, príboru či mulčovacích fólií a rozkladá sa aj v domácom komposte pri teplote okolo 20 až 30 stupňov.
Slovenskí vedci a ich českí kolegovia vyvíjajú bioplasty, ktoré sú vyrobené z obnoviteľných zdrojov surovín a biologicky sa rozložia.
V porovnaní s prvou generáciou bioplastov, o ktorých sme písali minulý rok, je druhá generácia nových bioplastov vylepšená tak, že sa rozkladá nielen v podmienkach priemyselného kompostu, teda pri teplote 50 a viac stupňov, ale aj v domácom komposte pri nižších teplotách okolo 20 až 30 stupňov.
Vyvíjaný bioplast tvoria dve základné zložky, kyselina polymliečna, ktorá sa vyrába zo škrobu, a polyhydroxybutyrát, ktorý produkujú baktérie.
Z krehkých látok húževnatý materiál
Uvedenú látku si baktérie vytvárajú ako energetické zásoby z cukrov či srvátky: „To, čo my máme ako tuk, majú ony ako polymér polyhydroxybutyrát,“ povedal v minulosti pre Denník N chemik Ivan Chodák z Ústavu polymérov SAV.
Jednou zo zložiek, z ktorých sa dá vyrábať polyhydroxybutyrát, je aj použitý fritovací olej. „Technológiu vyvinuli na Vysokom učení technickom v Brne v spolupráci so súkromnou spoločnosťou,“ hovorí o projekte technológ Pavol Alexy z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Udelili mu cenu Technológ roka SR za rok 2012.
„V médiách sa objavili správy, že slovenskí vedci vymysleli bioplast z fritovacieho oleja. Nie je to celkom pravda, pretože ide o českú technológiu. Fritovací olej je surovinou na výrobu polyhydroxybutyrátu, no bioplast môže byť aj bez neho. Naše know-how na Slovenskej technickej univerzite spočíva v tom, že sme vymysleli spôsob, ako zmiešať kyselinu polymliečnu a polyhydroxybutyrát tak, aby z dvoch látok, ktoré sú samé o seba krehké a lámavé, vznikol húževnatý materiál,“ hovorí Alexy.
Slovenskí vedci vyvíjajú bioplasty. Zdroj – YouTube
Obaloviny, medicína i dizajn
Vyvinutý bioplast biodegraduje iba v mikrobiologicky aktívnom prostredí, akým je kompost. V ňom žijú mikroorganizmy, rôzne plesne, kvasinky či baktérie.
„Ak bioplast testujeme pri 25 stupňoch v pôde, degraduje približne rovnako rýchlo ako celulóza. V podnebných podmienkach Slovenska je to v priemyselnom komposte do 50 dní a v domácom komposte do 90 dní, no môže to byť aj oveľa menej,“ vraví Alexy.
