Denník N

Kamarát zabitého Henryho z Filipín: Najhorší rasizmus som zažil na Slovensku

Henry posielal peniaze domov svojej mame, ako to robia mnohí Filipínci u vás. Táto komunita na Slovensku rastie, hovorí Henryho kamarát.

Filipínec Oliver Burias (42) žije v Rakúsku, no má slovenskú manželku a žil u nás štyri roky, dodnes veľa času trávi v Bratislave. Osobne poznal Henryho Acordu, stretol sa aj s jeho rodinou, ktorá prišla na Slovensko. Živého ho už nestihli, Filipínec pár hodín pred ich príchodom zomrel.

Slovenská zbierka na transparentnom účte

Ako dlho ste poznali Henryho Acordu?

Oliver Burias

Stretli sme sa pred rokom či dvoma. V Bratislave a na celom Slovensku existuje skupina filipínskych imigrantov. Niektorí si vzali slovenské ženy či mužov. Poznali sme sa z tejto skupiny. Normálne sme sa stretávali raz za mesiac. V poslednom čase skupina Filipíncov na Slovensku výrazne narástla.

Viete, kedy prišiel na Slovensko?

To neviem. Keď som ho spoznal, pracoval pre IBM. Táto firma vždy potrebuje špecialistov, mnohí Filipínci tam robia. Občas sme sa stretávali, vymenili sme si skúsenosti alebo sme sa sem-tam pozdravili.

Spájate jeho smrť s rasizmom? Polícia útočníka zatiaľ obvinila iba zo zabitia.

Povedal by som, že to bol mix faktorov. V prvom rade, Henry bol na zlom mieste v zlom čase. Boli tam dve ženy: jedna Filipínka a jedna Poľka. Možno ten chlapík chcel flirtovať s Filipínkou alebo Poľkou a obťažoval ich. Ony ho odmietli a Henry mu povedal, aby ich nechal tak, a on ho udrel. Ak ste videli jeho profil na Facebooku, bol asi trikrát taký veľký ako Henry. Môj kolega však tvrdí, že ak by to nebol Filipínec, keby bol biely, nezašlo by to tak ďaleko. Čiže podľa mňa v tom bolo trochu rasizmu. Ak mám správne informácie, tak Henry už ležal na zemi, keď ho útočník kopal do hlavy. Hlavnou príčinou smrti boli kopance do hlavy. Vieme, že lekári v Ružinove už pred jeho smrťou hovorili, že neprežije. Nešírili sme to z úcty k jeho rodine.

Aký bol Henry Acorda človek?

Bol veľmi milý a pozitívne nastavený. Vždy rozprával vtipy, nazval by som ho veselým chlapíkom. Keď som mu hovoril o svojich problémoch, on mi povedal, že to nie je až také strašné. Pozeral sa na to z iného pohľadu a ja som musel uznať, že má pravdu. Vždy sa usmieval a vždy bol ochotný pomôcť. Veľa vecí robil pre filipínsku komunitu. Ak niekto potreboval pomôcť, bol ochotný 24 hodín denne. Je to veľká strata pre celú komunitu. Bol to tiež veľký kresťan, pravidelne chodil do kostola.

Čo si Filipínci hovoria o tejto smrti?

Vo filipínskej komunite to je veľká téma. Na Filipínach žije sto miliónov ľudí a ďalších vyše desať miliónov žije a pracuje po celom svete. To je dvakrát viac ako populácia celého Slovenska. A všetci títo ľudia, ktorí žijú v cudzej krajine, či už na Blízkom východe, alebo v Európe, posielajú peniaze svojim rodinám na Filipíny – svojim matkám, rodičom.

Bol to aj prípad Henryho Acordu?

Áno. Jeho matka žije na Filipínach. Momentálne je v Bratislave s jedným jeho bratom a jednou sestrou.

Prišli po tom útoku?

Po incidente sme sa spojili s jeho rodinou. Dali sme dohromady peniaze, aby si mohli kúpiť letenku na Slovensko. Prišli v stredu večer okolo ôsmej hodiny. Nestihli ho však už vidieť živého, zomrel okolo obeda. S jeho rodičmi som sa stretol v piatok, boli na večeri s inými Filipíncami. Rozprávali sme sa spolu, vyjadril som im úprimnú sústrasť a pýtal som sa ich na dovolenie, či môžem hovoriť s tlačou. Lukáš Fila (riaditeľ vydavateľstva Denníka N) a môj švagor Juraj Benetin (spevák Korben Dallas) prišli s nápadom pomôcť finančne podporiť rodinu a vyhlásiť zbierku. Je to veľká téma na Slovensku v súvislosti s rasizmom.

Keď ste prišli na Slovensko, mysleli ste si, že Slovensko môže byť nebezpečné pre cudzinca?

Žil som v rôznych krajinách: vo Švajčiarsku, v Nemecku, no zistil som, že rasizmus je najhorší na Slovensku. Otvorene ti to tu dávajú najavo. Sám rozmýšľam, prečo to tak je. Osobne som v Bratislave zažil niekoľko rasistických situácií.

Môžete o tom povedať viac?

Problém je najmä to, ak idete von a idete do klubov. Raz som išiel na diskotéku, lebo rád tancujem. Bol som v spoločnosti troch slovenských žien. A vyhadzovač im po slovensky povedal, že ony môžu ísť dovnútra, no toho Číňana nepustí. Ja som mu po slovensky povedal, že nie som Číňan, že mám nemecký pas a som z Filipín. Potom sme radšej odišli.

Iný príklad je od lekára. Objednal som sa na termín, aby som nemusel čakať. Ľudia v čakárni však hovorili, prečo sa ten Aziat predbieha. Rovnako to cíti aj moja manželka, ktorej sa náhodní ľudia pýtajú, prečo je s tým imigrantom.

Mení sa to nejako?

Na Slovensku som bol prvýkrát pred šestnástimi rokmi, štyri roky som tu žil. Teraz žijem v Rakúsku, no do Bratislavy chodíme každý týždeň. Vidím, že sa niečo mení, Slovensko sa stalo rasistickejším. Mrzí ma to aj za Slovákov. Sú hrdí na svoju krajinu, čo je dobré. Keď hovorím s ľuďmi, ktorí odišli do zahraničia a vrátili sa, pýtajú sa – čo sa tu stalo. Čo sa stalo s mojou krajinou, už tu ani nechcem zostať. Vedia, aký je životný štýl v iných štátoch, a sú šokovaní. Boja sa a aj sa hanbia za niektorých Slovákov. Jeden môj priateľ vždy hovorí: Slováci mali problémy s Maďarmi, potom mali problém s Čechmi a teraz majú problém s imigrantmi. Aj ja som imigrant a nepáči sa mi vždy, čo robia iní imigranti.

Čiže hovoríte, že rasizmus na Slovensku sa zhoršil?

Áno. Predtým boli Slováci otvorení, veľmi cudzincov vítali. Teraz sa boja. A to hovorím o strednej a vyššej triede. Títo ľudia majú dobrú prácu, zarábajú 1200 eur mesačne, ale boja sa, že imigranti im vezmú to, čo dokázali za 25 rokov od pádu komunizmu a otvorenia hraníc. Boja sa podeliť o status, ktorý majú. Šokovalo ma to, lebo títo ľudia majú viac znalostí, cestujú viac, ale sú rasistickí.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Útok na Henryho Acordu

Slovensko

Teraz najčítanejšie