Zakladateľ Startlabu: Ľudia najčastejšie prispejú 15 eurami, Lunterova kampaň bola zlomová

Igor Polakovič. Foto – Michal Lukáč

Darcov na Slovensku najčastejšie oslovia zbierky zamerané na deti a zdravie, ale aj pri kontroverzných témach, akými sú napríklad utečenci, sa nájdu silní darcovia, hovorí Igor Polakovič, zakladateľ portálu pre online zbierky.

Pracovali ste ako fundraiser na Slovensku, na Novom Zélande a teraz vo Viedni. Sú ľudia na Slovensku v niečom iní v prispievaní než ľudia v zahraničí?

Spoločenstvá sú rozdielne, ale podľa mňa kvôli historickému vývoju. Darcovstvo za socializmu bolo nemastné-neslané, bolo nasilu. To, čo funguje v krajinách, ku ktorým sa snažíme priblížiť, však funguje aj u nás. Na Západe je ochota darovať súčasťou ich hodnôt. Na Slovensku, v Česku, Maďarsku či v Poľsku je veľa skeptikov. Myslím si však, že ten vývoj dobiehame.

Nemôže to byť len tým, že u nás majú ľudia menej peňazí ako na Západe?

Áno aj nie. Po roku 1989 sa na Slovensku zadarilo niekoľkým ľuďom a sú z nich úspešní a féroví podnikatelia, ktorí sa teraz snažia časť vrátiť spoločnosti späť. Stali sa z nich veľkí donori. Všeobecne platí, že ľudia z nižšej strednej a strednej vrstvy dokopy prispievajú viac ako tí z najvyššej vrstvy. Neviem presne, prečo je to tak. Možno preto, že tí ľudia žijú úplne iné životy. Ak niekto žije v strednej triede, tak má väčší kontakt a pochopenie pre ľudí v núdzi. Bohatým sú zase tieto témy často vzdialené. Pre zmenu však oni zvyknú podporovať strategické veci.

Prečo ľudia dobrovoľne prispievajú iným?

Pomoc nemusí byť len o peniazoch, motivácia pomáhať je veľmi rôzna. Identifikujeme ich niekoľko. Prvá je úprimná snaha niečo zmeniť a priložiť ruku k dielu. Napríklad aj upratanie si okolia domu. Sú ľudia, pre ktorých je jednoduchšie pomôcť finančne. Majú deti a sú vyťažení, takže je pre nich jednoduchšie dať desať, dvadsať či päťdesiat eur, než robiť niečo dve hodiny. Prvý krok je teda identifikácia s daným problémom a ochota tomu pomôcť. Môžu byť aj iné motivácie. Ľudia si napríklad môžu aj „kupovať“ dobrý pocit. Existujú však aj štúdie, ktoré ukazujú, že ľudia, ktorí finančne pomáhajú, sú väčší optimisti, teda sa im to vracia spätne na ich sebahodnotení.

Takže karma funguje?

Áno, ale skôr máme sami zo seba pocit, že sme dobrí. Za darovanie sme odmenení dobrým pocitom. Často ľudí motivuje aj to, že sa chcú podieľať na úspechu. Chceme mať svoj malý podiel na niečom, čo sa podarilo. Typický príklad je Nová Cvernovka. Veľa ľudí im na začiatku prispelo, lebo videli nadšenie ľudí. Rovnako aj projekt Nová synagóga Žilina.

Sú ešte iné motivácie?

V Česku mi jedna kolegyňa raz povedala, že niektorých bohatých podporovateľov ženie hnev. Pretože ich nahnevalo, že od nich niekto pýtal úplatok, prišli domov a poslali im 10-tisíc korún, aby už s tým niekto niečo urobil. Tiež je dokázané, že ľudia, ktorí majú skúsenosti v rodine s ťažkou chorobou, majú väčšiu tendenciu pomáhať iným.

Dá sa povedať, na čo Slováci vo všeobecnosti najviac prispievajú?

Kopírujú celosvetový trend. Jedna z veľkých vecí je darovanie v rámci viery. U nás to tiež platí, keďže sme krajina s vysokým počtom veriacich. Nasledujú témy zdravia a kombinácia detí a zdravia, top je pomoc zvieratám. Dokonca sú ľudia, ktorí dokážu pomôcť zvieratám skôr než utečencom. Tiež je populárne celé spektrum pomoci ľuďom v sociálnej sfére, napríklad bezdomovectvo či pomoc starším.

Slováci nechcú pomáhať utečencom?

Keď sa nejaká organizácia snaží

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |