Správy dňa vybral a komentoval Juraj Javorský
Podcasty nájdete na: Apple podcasty – Podbean – Amazon Alexa – Stitcher – RSS
1. Verejnosť reagovala na smrť Henryho presvedčivejšie ako politici
Juraj H., ktorý v Bratislave na smrť dobil Henryho Acordu z Filipín, keď sa snažil ochrániť svoje priateľky, bude z rozhodnutia súdu čeliť vyšetrovaniu za mrežami. Ak prípad formálne nesfušujú sudcovia harabinovského typu či prokurátori s charakterom Dušana Kováčika a ak sa Jurajovi H. podarí dokázať vinu, tak dostane za zabitie najviac desať rokov. V prípade preukázania vyššej závažnosti jeho činu či rasového motívu, o ktorom však zatiaľ nie sú známe žiadne jasné indície, by mohol sedieť až pätnásť rokov.
Človek ako trofej. Pri posudzovaní závažnosti Jurajovho konania bude mať súd okrem svedeckých výpovedí aj nahrávku incidentu z pouličnej kamery, ktorú dnes zverejnila TV Markíza.
Je na nej vidno, ako Juraj po zrejme smrtiacom kopanci do hlavy a následnej Henryho strate vedomia kladie na svoju obeť nohu a fotografuje sa, akoby skolil leva.
Výsledok a ohavnosť Jurajovho skutku obrátili na seba väčšinu verejnej pozornosti, ale nebol to jediný exponovaný násilný čin z posledných dní. Skupina trenčianskych homofóbov napadla koncom týždňa pár gejov v Trenčíne.
Zahraničie závidí. Tieto činy sa stali nezávisle od seba, ale spája ich násilie a tupé zlo. Smrť Henryho prekročila hranicu mlčania aj medzi vysokými štátnymi úradníkmi a politikmi, postupne čin odsúdili premiér Pellegrini i ministerka vnútra Saková.
Postoj strany Smer však vystihuje ich facebooková komunikácia: vo štvrtok večer komentovali Pellegriniho vyhlásenie k hoaxu o Marakéšskej deklarácii slovami:
Strana SMER – SD svoj názor na kvóty nezmení, vždy bude proti nim. V tom môžu mať naši občania absolútnu istotu. Nebáť sa vyjsť večer na ulicu je pre Slovákov samozrejmosťou, no mnohé krajiny Západu nám tento luxus ticho závidia.
V kontexte informácií o smrti Henryho to pôsobilo tak idiotsky, že jediným vysvetlením mohlo byť, že v čase zverejnenia im ešte nedopli súvislosti. Lenže ten status tam stále visí, dokonca si sponzorovali jeho publicitu, takže idiotský dojem nie je výsledkom nešťastného načasovania, ale mozgovej aktivity konkrétnych ľudí.
Pochod za Henryho. Ak v tupom dusne, ktoré nastalo po Henryho smrti, niekto hľadá východisko či aspoň náznak nádeje, že nie je všetko zlé, tak, našťastie, má kde.
Najprv zopár dobrých ľudí urobilo Henrymu provizórny pomník pri mieste činu, neskôr vznikli zbierky na podporu jeho rodiny, pretože od Henryho už peniaze nebude dostávať. Veľmi rýchlo sa vyzbierali tisíce eur.
Protifašistické iniciatívy zvolali na stredu pochod na Henryho počesť v Bratislave aj v Banskej Bystrici. Vo svete, kde sa čím ďalej viac naparujú kotlebovci, kde vládne Fico a Danko, tak evidentne existuje aspoň nejaký základ dobra a je každého osobným rozhodnutím, či chce prispieť k jeho rozšíreniu.
2. Andrej Danko poprel fake news ruskej štátnej dumy
Andrej Danko si získal dnešnú publicitu svojou návštevou v ruskej štátnej dume, ale inak, než chcel.
Tlačové oddelenie štátnej dumy napísalo a zverejnilo, že náš predseda parlamentu pozval na september na Slovensko svojho ruského kolegu Vjačeslava Volodina. Až keď sme napísali článok, že návšteva zrejme nebude možná, pretože tento Putinov manipulátor je na sankčnom zozname EÚ, ozval sa Andrej Danko a správu ruskej strany dementoval. Tento incident dal Dankovej návšteve v dume zvláštny zmysel: podľa samotného Danka totiž mal byť na konferencii o parlamentarizme v Moskve témou aj boj s fake news. A dnes to bolo prvýkrát, čo sa predseda SNS otvorene ohradil voči všadeprítomnej ruskej propagande.
Gašpar v Hlavných správach. Inak však dnešok vyhrali konšpirátori, konkrétne dvaja. Bývalý prezident policajného zboru Tibor Gašpar poskytol rozhovor Hlavným správam, vlajkovej lodi fake news, ktoré napríklad naznačovali, že vražda Jána Kuciaka mohla byť zinscenovaná, aby spustila „revolúciu“. Gašpar si však pochvaľoval, že je v Hlavných správach, pretože je už „unavený z jednostranného spôsobu informovania“. Paradoxne práve za Gašparovej éry vyhlásil policajný zbor vojnu fake news.
Ak to Gašpar myslel rovnako aj s bojom proti korupcii, tak je jasné, prečo Bašternáka nikto neriešil. Keby bol Gašpar len bývalým policajným prezidentom, stačilo by nad jeho pomýleným videním len mávnuť rukou. Lenže Gašpar pripúšťa, že vstúpi do politiky, a preto je vhodné si jeho obľúbené čítanie dobre zapamätať.
Ťapákov svet. Kým pri Gašparovi len hrozí, že sa ešte dostane k nejakej funkcii, v prípade Mareka Ťapáka je to horšie. Blog omediach.com napísal a zdokumentoval, že tento čerstvý programový riaditeľ RTVS je posadnutý konšpiračným videním sveta, v ktorom všetko riadia mimovládky a oligarchovia so Sorosom na čele.
Inak povedané, človek, ktorý sa stal slávnym vďaka tomu, že hral postavy, ktoré niekto napísal a zinscenoval, nadobudol dojem, že zinscenované je všetko, že celý svet je divadlo, ktoré niekto režíruje.
Jeho vstup do RTVS bol i tak bez toho zničujúcou správou, teraz je však bezpochyby jasné, že Rezník buduje vedenie RTVS postupne a systematicky – keď mu verejná hanba prinúti zrušiť dohodu s jedným konšpirátorom (Murínom), pozve si dvoch-troch ďalších.
Ani sa nenazdáme a na RTVS budeme sledovať, ako nás Američania práškujú z lietadiel.
3. Rezervy firiem na zvyšovanie platov sú menšie, než sme dúfali
V čase, keď odbory žiadajú najrýchlejšie zvýšenie minimálnej mzdy v histórii, prišiel Inštitút finančnej politiky s analýzou, ktorá schladí aj oveľa realistickejších ekonómov, než majú v odboroch. Analýza hovorí, že v slovenskej ekonomike je príliš veľa slabých firiem, ktoré jednoducho nemajú z čoho zvyšovať platy.
Chceme 32 percent. Na jednej strane teda máme pohľad Konferencie odborových zväzov, ktorý žiada 32-percentný rast minimálnej mzdy. Celá ekonomická argumentácia odborov spočíva v jednej vete: „Nakoľko sa v nasledujúcom období očakáva pozitívny vývoj makroekonomických ukazovateľov a najmä by malo dôjsť k nárastu cien, najmä potravín, navrhujeme zvýšenie minimálnej mzdy na rok 2019 v sume 635 €.“ Nanešťastie, takéto nepodložené nádeje pomáhajú živiť aj populisti v politike. Analýza inštitútu však nestojí na jednovetnom populizme a po jej prečítaní vám budú pripadať reči o „makroekonomickom vývoji“ banálne.
44 percent z priemeru. Inštitútu finančnej politiky sa určite nedá vytknúť nedostatok „sociálneho cítenia“, pretože na rozdiel od odborov práve inštitút presne pomenúva nepomer medzi platmi na Slovensku a v zahraničí. Cena práce jedného zamestnanca na Slovensku dosahuje len 44 percent priemeru EÚ. Z európskej dvadsaťosmičky sme ôsmi odzadu.
Hlavným dôvodom je podľa IFP nízka produktivita ekonomiky, ešte presnejšie, veľmi slabá produktivita práce – len 55 percent európskeho priemeru.
Toto mizerné číslo, samozrejme, neplatí pre všetky firmy, časť biznisu dokáže byť vysoko nadpriemerne produktívna. Problém je s tými horšími firmami, ktoré zamestnávajú až dve tretiny ľudí, ale vytvárajú len jednu tretinu celkovej pridanej hodnoty v ekonomike.
Tieto firmy nielenže nemajú z čoho zvyšovať platy, ale ešte škodia všetkým ostatným: „Firmy, ktoré balansujú na hrane prežitia, škodia ekonomike tým, že držia ľudský a fyzický kapitál, ktorý by mohol byť použitý lepším spôsobom,“ píše IFP.
Záver analýzy hovorí, že problém s nízkou produktivitou práce, teda s ekonomikou postavenou na lacnej pracovnej sile, je výzvou pre hospodársku politiku štátu. Žiaľ, hospodárska politika štátu sa netvorí v IFP, ale na rokovaniach medzi Ficom, Dankom a Bugárom a najčastejšie býva vyjadrovaná jednou, veľmi jednoducho znejúcou vetou o makroekonomických ukazovateľoch.
Jednou vetou:
4. Sociálni demokrati zo strednej Európy chcú, aby sa Maroš Šefčovič stal predsedom Európskej komisie. Slovenský eurokomisár priznal, že má záujem o túto funkciu.
5. Poslanci urobia prieskum na ministerstve obrany pre plánovaný nákup obrnených vozidiel 8 × 8, za koalíciu pôjde predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko, opozíciu bude zastupovať Milan Krajniak.
6. KDH posiela do súboja o post primátora Bratislavy Carolinu Líškovú, komunálne voľby v Bratislave budú podľa predsedu KDH Alojza Hlinu „o súboji oligarchických titanov, ktorých dokáže poraziť len silný príbeh“.
7. Bezpečnostná služba Bonul oligarchu Bödöra sídli v budove ľudí z mafiánskych zoznamov, prenajíma si priestory od firmy blízkej jakšíkovcom.
8. Most-Híd navrhuje zlegalizovať výrobu domácej pálenky, chce, aby bola legálna súkromná výroba destilátov v objeme 25 litrov na jednu osobu či domácnosť.
9. Vladimír Poór predal nákupné centrum City Arena v Trnave Petrovi Korbačkovi z J&T, cenu transakcie nezverejnili, Korbačkovi už patrí aj bratislavské nákupné centrum Eurovea.
10. Predseda vlády Peter Pellegrini chystá v najbližšom období s ministrom hospodárstva Petrom Žigom kontrolný deň na treťom a štvrtom bloku jadrovej elektrárne Mochovce, chcú sa presvedčiť, či pri dostavbe nehrozí časový sklz.
Zaujímavé články:
Je to zodpovednosť a vina konkrétneho človeka, nie väčšiny – ale niečo s tým Slovenská republika predsa len má.
Štefan Hríb o vražde na Obchodnej. (tyzden.sk)
Za rečníckym pultom sa Danko striedal s takými veličinami parlamentnej demokracie, ako sú zástupcovia Mongolska či Kataru. Medzi divákmi trónil predseda českých komunistov a predsedovi nášho parlamentu počas jeho bezduchého prejavu pochvalne prikyvoval šéf ruskej dumy, ktorá je popretím všetkého, čo parlamentná demokracia znamená.
Roman Pataj o Dankovej návšteve v Moskve. (dennikn.sk)
Kiska doplatil na výdavky, ktoré si do účtovníctva nedával tri ani päť rokov pred vstupom do politiky. Ale práve v rámci snahy o vstup do nej. Toto je tieň, ktorý sa prezidentovi nedarí dostatočne rozohnať.
Xénia Makarová o Kiskových daniach. (etrend.sk)
Vyjadrím sa iba k zmienke o „sexuálnej deviácii,“ ostatné nestojí za reakciu. Nuž, mnohým skôr pripadá ako sexuálna deviácia, ak niekde v polotmavej miestnosti krepčí v objatí a zatína päste pár desiatok polonahých spotených chlapov, ako to býva na Rebornových vystúpeniach. Ale ako sa povie, sto ľudí, sto chutí, tak nech sa chlapci zabavia.
Ján Benčík o jednej náckovskej kapele a jej náckovských fanúšikoch. (dennikn.sk)
FB status:
Z desiatok vecí, ktoré by sa dali spomenúť, poviem len jednu. Rusko pod vedením Putina napadlo, odtrhlo časť územia a doteraz vedie vojnu s naším východným susedom po tom, čo sa Ukrajinci rozhodli vybrať na rovnakú integračnú cestu ako my. Chodiť tam na oslavné návštevy ako vysoký ústavný činiteľ – predseda parlamentu – sa ťažko ospravedlňuje. Môžeme mať radi ruskú kultúru či národ, ten problém nie je. Problém je režim, ktorý ho vedie a koná, ako koná.
Citát víkendu:
Andrej Danko, predseda SNS, na návšteve v Moskve o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi
Shooty:
Odkaz Martina M. Šimečku:
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Denník N
Juraj Javorský

































