Estónske školstvo povoľuje mobily, nikto neprepadne a školy majú slobodu

Laidmets Mart je členom vedenia Ministerstva školstva a výskumu Estónskej republiky. Estónsko má jeden z najlepších vzdelávacích systémov na svete. V testovaniach PISA má najlepšie výsledky z neázijských krajín, v matematike a prírodných vedách lepšie ako Fínsko, v čitateľskej gramotnosti ich Fínsko predbehlo.

Vedia sa veľmi dobre starať o deti z chudobných rodín a podporovať ich. Výsledky, ktoré dosahujú v testoch PISA, zodpovedajú priemeru OECD a rozdiel vo výsledkoch bohatých a chudobných detí v rámci testovania je druhý najnižší.

Na Slovensku vystúpil s prednáškou Dobrá škola za rohom – ako to dosiahnuť?, na ktorú ho pozvala iniciatíva OZ Nové školstvo.

V rozhovore sa dočítate:

• ako sa zmenilo vyučovanie na estónskych školách za posledné roky,
• o čom všetkom môže rozhodovať škola a učiteľ,
• prečo by mal byť minister silný politik,
• ako to vyzerá, keď je školstvo silná politická téma,
• ako Estónsko našlo peniaze na výrazné zvyšovanie platov,
• ako podporovať deti z chudobný rodín, aby mali lepšie výsledky.

Ako sa zmenila bežná hodina na základnej škole za posledných 20 rokov?

Školy sú omnoho flexibilnejšie ako pred desiatimi rokmi. Vtedy všetky školy začali o ôsmej hodine, teraz začínajú aj o deviatej. Zmenili sa aj učebné materiály, niektoré školy už vôbec nepoužívajú učebnice. Používajú smartfóny, tablety či počítače. Učitelia sa snažia viac spolupracovať naprieč predmetmi. Každá škola musí v daný rok naučiť rovnaké informácie a schopnosti, aby žiaci nemali problém, keď chcú zmeniť školu, ale je na škole, ako ich to naučí. Máme národné kurikulum (materiál, ktorý hovorí, čo a kedy by sa žiaci mali naučiť – pozn. red.). Ale nehovorí, že matematiku musíte učiť takto, alebo fyziku musíte učiť z tejto učebnice. Je to na učiteľovi.

Smartfóny používajú bežne?

Áno a používajú svoje telefóny, nenakupujeme ich do škôl, lebo ich žiaci bežne majú. Ak ich nemajú, môžu si ich zo školy požičať. Pripravujeme materiály, ktoré môžu použiť, alebo môžu cez telefón písať testy. Je veľa možností, ako techniku využívať. Keď máte 24 žiakov a chcete robiť nejakú úlohu, je jednoduchšie robiť to online.

Takže učitelia neberú na začiatku hodiny žiakom telefóny, aby na nich nevyrušovali?

Niektorí učitelia to možno robia ako trest, ale telefón je nástroj na to, aby sa učili a aby v škole pracovali. Žiaci majú rôzne postoje a samozrejme môžu byť na sociálnych sieťach, ale učiteľ ich môže kontrolovať. Väčšina škôl telefóny používa na hodinách, a vďaka nim môžu riešiť rôzne problémy. Ale máme aj školy, ktoré ich nepoužívajú.

Ako učiteľ dosiahne, aby sa dieťa na telefóne nehralo, ale učilo?

Učiteľ je v Estónsku veľmi rešpektovaný. Ak povie, aby niekto telefón odložil alebo prestal s tým, čo robí, žiaci to urobia. Vo väčšine prípadov žiaci nemajú čas, aby robili s telefónmi hlúposti. Počúvajú alebo robia úlohy, ktoré dostali. Niektorí to možno zneužívajú, ale potom nestihnú urobiť prácu, ktorú majú.

U nás učitelia vo väčšine škôl učia tak, že stoja pred triedou a prednášajú učivo. Žiaci sedia v laviciach a počúvajú. Vyzerá to takto aj v Estónsku?

Takýto klasický spôsob je bežný, ale na mnohých školách sú triedy iné, napríklad žiaci sedia v kruhu alebo robia aktivity vonku. Budovy škôl sa zmenili – mnohé triedy môžu mať vyučovanie spolu alebo žiaci môžu pracovať v malých skupinách.

Čo je najdôležitejšia vec, ktorú by mal mať absolvent školského systému?

U nás sa končí základná škola deviatou triedou. Vtedy by mali absolventi vedieť, ako sa majú učiť. Celý život. Aby rozumeli, že to je potrebné, a nebudú sa báť naďalej učiť. Dôležité nie sú až tak fakty, ale chceme, aby vedeli, čo po škole chcú robiť.

Podľa prieskumov sú žiaci v estónskych školách nešťastní. U nás máme vyšší podiel detí, ktoré v škole nie sú šťastné, ale aj estónski žiaci patria k menej šťastným na školách. Čím to je podľa vás?

Je to ťažké povedať. Máme mnoho rodín, ktoré cestujú medzi Estónskom a Fínskom a hovoria nám, že fínske základné školy sú niečo ako predĺženie materských škôl, ale naše školy sú ako pracovný tábor, kde sa musí tvrdo pracovať. (smiech) Ale máme porovnateľné výsledky. Otázka o šťastí je zvláštna a neviem, ako ju máme brať. My Estónci väčšinou povieme, že nemáme radi nič. (smiech) Len málokedy povieme, že sme šťastní. Ja by som povedal, že som bol šťastný, keď som sa ženil, ale to je jedna situácia. Je to aj kultúrna otázka, ale ukazuje to niečo – estónske školy sú stále náročné a deti nechodia do školy veľmi šťastné. Ale myslím, že cítia uspokojenie zo svojej práce.

Čo je dôležitejšie – šťastné deti alebo výsledky?

Bolo by smutné mať 10- alebo 12-ročné deti, ktoré by síce boli šťastné, ale nevedeli by nič. Treba rovnováhu.

Keď ste menili národné učebné osnovy, zužovali ste ich? Učia sa dnes žiaci menej ako pred desiatimi rokmi?

Áno. Obsah sme výrazne menili v roku 2010. Teraz diskutujeme o tom, čo by malo byť v národných osnovách – koľko hodín by mali mať školy týždenne a aké predmety by mali vyučovať. Nerušili sme obsah, ale rušili sme detaily – napríklad sme dali preč názvy kníh, ktoré by mal každý čítať, či dátumy bitiek v dejepise. Je veľmi nebezpečné povedať, že tento obsah by tam nemal byť. V niektorých prípadoch sa nedá rušiť nič, napríklad v matematike, lebo na to nadväzuje chémia a fyzika. Treba byť opatrný.

Učia sa menej ako pred 15 rokmi?

Neučia sa menej, ale inak a z iných zdrojov. Majú veľmi veľa materiálov, z ktorých sa môžu učiť. Lebo keď vidíte video na Youtube o bitke z prvej svetovej vojny, lepšie si zapamätáte, čo sa stalo, ako keď si pozeráte len obrázky v knihe. Najpodstatnejšie je, aby ste vedeli, prečo sa niečo dialo, a aby ste to vedeli prepojiť s dnešným životom. Chceme, aby naši žiaci vedeli kriticky myslieť a aby vedeli informácie a vedomosti prepájať.

Koľko cudzích jazykov sa žiaci učia?

Vedia dva. Jeden je angličtina a druhý