Denník N

Politici ignorujú globálne hrozby, pomôcť môže kolektívna inteligencia internetu

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Filozof Miroslav Marcelli tvrdí, že dnešný svet potrebuje „myslenie vo veľkom“. Podmienky na to vidí na webe.

Nemá mobilný telefón a email kontroluje len dvakrát za deň. Napriek tomu si filozof Miroslav Marcelli myslí, že digitálne komunikačné siete majú veľký potenciál. Internet vníma ako priestor pre kolektívnu inteligenciu, ktorá by mohla riešiť globálne problémy – ekologickú záťaž či migračnú krízu. Ochotu myslieť „vo veľkom“ u politikov necíti, zárodky však vidí v komunitách webu. Nástrel toho, ako by kolektívne myslenie v podmienkach internetu mohlo vyzerať, Marcelli predložil vo svojej novej knihe Myslenie v sieti (Absynt/Kalligram).

Začiatky filozofie sa spájajú s gréckou agorou, čiže námestím, na ktorom Sokrates viedol debaty. Potom nasledovali storočia písanej a knižnej kultúry a dnes žijeme v ére internetu. Aký vplyv má táto mediálna zmena na filozofiu?

Filozofi sa radi vracajú k obrazu antickej agory, aby v nej našli prostredie vhodné na rozvíjanie istého druhu múdrosti – takej, ktorá pripúšťa otázky, pochybnosti a podnecuje spoločné hľadanie odpovedí. Aj pre mňa bol tento obraz jednou z motivácií, ktoré ma priviedli k filozofii. Ostatných dvadsať rokov sa však zaoberám skôr problematikou mestského priestoru a usilujem sa zachytiť premeny, akými prešiel a prechádza.

Je inšpiratívne pripomínať si prostredie agory, nemalo by nám to však zakrývať skutočnosť, že čosi také už v meste nenájdeme. Mestský priestor stratil pevné obrysy. Kedysi mal stred a hranice, organizovali ho hierarchické vzťahy medzi centrom a perifériou. To všetko sa vytratilo. A k týmto zmenám teraz pribúda sieťová telekomunikácia, ktorá preniká priamo do tkaniva mestského organizmu. Filozofov, čo sa týmito procesmi zaoberajú, je však málo.

Nezaujíma ich to?

Filozof je takmer zákonite individualista. Naša práca neprebieha v tímoch. Sú tu, samozrejme, kolegovia, študenti či diskusné fóra, no v podstate ide o individuálnu aktivitu. Filozofické nástroje nám dovoľujú pojmovo zachytávať procesy prebiehajúce k sieťovej kultúre, no vzápätí sa usilujeme od nich vzdialiť a pristupovať k nim zvonku. Viacerí filozofi idú ešte ďalej a tvrdia, že kyberkultúra premieňa ľudské bytosti na preludy, ktoré, zbavené ozajstných sociálnych väzieb, odnikadiaľ nikam húfne putujú sieťami internetu.

Podľa nich celosvetová expanzia digitálnych telekomunikácií z nášho vedomia vytláča práve tie presvedčenia a postoje, na základe ktorých sa utvára naše autentické bytie. Treba k tomu dodať, že filozofi všeobecne nezvyknú uvažovať o masách a keď, tak skôr negatívne. Masu často chápu ako zoskupenie jednotlivcov, ktorí prestali uvažovať zodpovedne, utlmili v sebe kritické myslenie a prijali pohyb určovaný slepými inštinktmi.

Ako to vidíte vy?

Tento postoj mi nie je úplne cudzí, no vždy sa snažím všímať si nielen to, čo sa stráca, ale aj to, čo vzniká. Zaujíma ma, aký typ spoločenstiev v zosieťovanom svete vzniká a čo to znamená pre našu individuálnu a spoločenskú existenciu. Nostalgické pripomínanie niekdajšieho sveta ma neuspokojuje. Nemali by sme ostať pri odkazoch na agoru a ustavične pripomínať, ako sme sa vzdialili od tohto prostredia, ktoré umožňovalo zvažovať argumenty a spoločne hľadať pravdu.

Zaiste, z tohto porovnania vychádza svet digitálnych sietí ako prostredie plodiace ilúzie, povrchnosť a masové bludy, no je to prostredie, v ktorom žijeme a ktoré len začíname spoznávať. Nech je akýkoľvek, je to náš svet a nám neostáva, než žiť v ňom! Pripomínam, ako naša kultúra zdôrazňuje význam individuálnej existencie – zovšadiaľ počúvame výzvy ako Staň sa sebou samým!, Pestuj svoje Self!, Nebuď ako ostatní! Tento individualizmus sa často vníma ako základ autentickej existencie.

Masa týchto „Self“ sa však okamžite spája, komunikuje, vystupuje navonok a koná. Nemali by sme to hneď odmietať a vyhlasovať, že ide o nejaký druh masového ne-myslenia rodiaceho sa v prostredí konzumu a mainstreamovej kultúry. Nepopieram, že často to tak je, ale stavať sa k tomu len takýmto spôsobom je veľmi zjednodušujúce.

Mal by byť internet predmetom filozofie?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie