Výbuch sopky v Guatemale si vyžiadal desiatky obetí, láva vytekala obrovskou rýchlosťou, vraví vulkanológ

Geológ a vulkanológ Ladislav Šimon objasňuje, prečo si nedávny výbuch sopky na Havaji nevyžiadal obete na životoch, zatiaľ čo guatemalská sopka pochovala a zranila stovky ľudí.

Záchranné práce v Guatemale po výbuchu sopky. Foto – TASR/AP

Nedeľná explózia guatemalskej sopky Volcán de Fuego („Ohňová hora“) si podľa údajov z utorka vyžiadala 69 obetí. Ďalších skoro 300 ľudí sa zranilo.

Volcán de Fuego má skoro štyri kilometre a nachádza sa asi 40 kilometrov na západ od hlavného mesta Guatemala.

Tento rok vybuchla sopka už po druhý raz, no najnovšia erupcia je najsilnejšia za viac ako 40 rokov. Guatemalské pobrežie zasiahlo aj zemetrasenie so silou 5,2 stupňa.

Vulkanický explozívny index

Sila erupcie sa meria vulkanickým explozívnym indexom na škále od 0 po 8 podľa toho, koľko vulkanického materiálu sopka vyprodukuje.

„Sopka v Guatemale dosiahla vulkanický explozívny index 2, a hoci to znie tvrdo, znamená to, že nejde o globálny, ale len lokálny problém,“ vraví pre Denník N geológ a vulkanológ Ladislav Šimon.

Odborník je predsedom Slovenskej geologickej spoločnosti.

Ak sopka vybuchne vulkanickým indexom 2, do prostredia vyprodukuje 106 až 107 m3 vulkanického materiálu.

Na porovnanie, keď v roku 1815 vybuchla Tambora, mala vulkanický index 7 a do prostredia vychrlila viac ako 100 kmmateriálu. Nasledujúci rok sa v Európe a Severnej Amerike označuje aj ako rok bez leta, v Anglicku aj v Nemecku v lete snežilo, úrodu zničil mráz a boli hladomory.

Obrovská rýchlosť pyroklastických prúdov

Keď vybuchla guatemalská sopka Volcán de Fuego, z kameňov a popola

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |