Magický labyrint jedného mesta

Brnianske vydavateľstvo Větrné mlýny robí ukrajinskej literatúre veľkú službu a vďační za to mu môžu byť predovšetkým česko-slovenskí čitatelia. Okrem festivalu Měsíc autorského čtení, ktorý je ich vlajkovou loďou a v roku 2015 hostil takmer tri desiatky ukrajinských autorov a autoriek, sa Ukrajine venujú aj v rámci svojej knižnej edície. Na prvom mieste treba určite spomenúť rozsiahlu antológiu ukrajinskej prózy Ukrajina, davaj, Ukrajina! z roku 2012, v ktorej sa editori zamerali na poviedky z „postčernobyľského“ obdobia a predstavili v nej štyridsaťštyri spisovateľov a spisovateliek.

V roku 2015 pri príležitosti „ukrajinského“ MAČ-u vyšlo niekoľko útlych zošitkov najzvučnejších ukrajinských mien, ako Jurij Andruchovyč, Oksana Zabužko, Andrij Bondar a iní. A napokon, na začiatku roku 2018, priniesli vo svojej skvelej knižnej edícii aj román jednej z najžiarivejších hviezd súčasnej ukrajinskej prózy Sofije Andruchovyč s názvom Felix Austria (v preklade Petra Ch. Kalinu).

Okamih pred rozkvitnutím

Sme v Stanislavove (dnešný Ivano-Frankivsk), píše sa rok 1900. Všetko sa rýchlo a nezadržateľne mení, ľudstvo vďaka svojim vedomostiam, schopnostiam a umu robí míľové kroky. Stačí na pár sekúnd stisnúť spúšť fotoaparátu, uzávierka sa otvorí a v tej zázračnej škatuľke sa zveční každý okamih. Pomedzi konské záprahy si to neuveriteľnou rýchlosťou pätnásť kilometrov za hodinu šinú prvé automobily. Mení sa aj mesto. Drevené domy, ktoré boli častými obeťami požiarov, ustupujú novým moderným murovaným domom a postupne, deň po dni, tvorí sa aj nová architektonická tvár mesta. „Ani jsme se nestihli nabažit donedávna nevídanými plynovými lucernami a už je naše nádraží osvětleno elektricky (ačkoliv neustále upadá do tmy, z čehož mají radost především kapsaři).“

Atmosféra zakarpatského Stanislavova, do ktorej nás uvádza Sofija Andruchovyč, je očarujúca a vzrušujúca. Pod vrstvou blata, ktorá pokrýva ešte nevydláždené ulice, priam fyzicky cítime nepokojné vibrovanie, ako v puku – okamih pred rozkvitnutím. Svet už spoznal veľa zla, no to najhoršie ho ešte stále len čaká a v šťastnom Rakúsku zatiaľ vládne absolútna pohoda.

Román Felix Austria Sofije Andruchovyčovej je predovšetkým svojskou kronikou jedného roka prežitého v Stanislavove, je poctou mestu, jeho tvorcom i obyvateľom, a je aj magickou prechádzkou po uliciach, trhoch a námestiach. Ale to nie je všetko.

Zrastené kmene

Rozprávačkou románu Felix Austria je slúžka Stefanija Čorneňková, ktorá celý svoj život prežila v dome rodiny Angerovcov. Po jednom zo stanislavovských požiarov totiž zostala, osirená, napospas celému svetu. Doktor Anger, ktorý prišiel o ženu, sa jej ujal. Doma totiž mal dcéru Adelu zhruba v Stefinom veku, dievčatá si rozumeli a ruka v ruke sa im istejšie kráčalo po svete, ktorý tak mohli spoločne objavovať.

Stefa neoplývala veľkou fyzickou krásou, bol to skôr hrubý, tmavý, chlapčenský typ. Ale s Adelou to bolo presne naopak – nádherná, jemná a bledá dievčina, ktorá sa nezadržateľne menila na ženu.

Ich cesty sa fatálne pretli, a hoci sa v rámci svojich rozdielnych pováh častokrát dostávali do vyhrotených konfliktných situácií, jedna bez druhej nedokázala žiť. Doktor Anger, ktorý sa po dlhej pľúcnej chorobe čoskoro pobral z tohto sveta tvrdil, že sú ako zrastené kmene dvoch stromov – ani jeden by to na tomto svete bez toho druhého neustál.

Stefa zostala aj po doktorovej smrti v dome Angerovcov vo zvláštnej pozícii slúžky a kuchárky, ktorá za svoju prácu nikdy nedostala ani groš. A zostala aj po Angelinej svadbe so sochárom Petrom, ktorý na mieste starého domu postavil zo svetla a skla čosi celkom nové, nie celkom dom, skôr akýsi podivuhodný živý organizmus.

Prechádzka dejinami

Stefa šliape na bicykli, počuje ukrajinčinu, poľštinu i nemčinu („Pronásledují mě ukrajinské výkřiky, polské posměšky a německé syčení.“), šliape ďalej a stretáva Židov, gréckokatolíkov a ďalšie možné aj nemožné konfesie, mesto okolo nej je farebné a pestré ako handričkový koberec. „Stanislavov se nedá přirovnat ani k mraveništi, ani k úlu, ani k pavučině. V hmyzím světě je vše uspořádané a jasné, všechno tam má vlastní příčinu a následek. V tomto městě má také každá příčina svůj následek, ale tyto mechanismy jsou tak hluboce zapletené do chaotického klubka náhod, že v nich není možné nalézt jakoukoli logiku.“

Stefa sa na mesto pozerá zdola, z kuchyne. Napriek tomu však dôverne pozná všetky vrstvy ulíc, domov i ich obyvateľov a aj vďaka tomu nám môže pred očami odvíjať nádhernú laternu magiku bizarných postavičiek a ich osudov. Napríklad lekára, ktorý venoval veľkú časť svojho života vynájdeniu lieku proti kýchaniu, a napokon sa totálne zbláznil, pretože ľudia v jeho okolí kýchali náročky a príliš veľa.

A zároveň – pred sebou máme zhmotnené mesto v podobe, v akej ho už nikto nikdy neuvidí.

Uliciam vládne príjemný nepokoj, blíži sa totiž augustová sedemdesiatka cisára Františka Jozefa a všetko musí byť dôkladne pripravené, vône sa miešajú s pachmi i tónmi hudby a nad tým všetkým visí heslo: „Bella gerant alii, tu felix Austria, nube!“ („Vojny nech vedú iní, ty, šťastné Rakúsko, sa žeň!“)

Felix, teda šťastný

V tomto románe sa naozaj veľa nedeje. Ak nerátame zázračné zjavenie malého chlapca, ktorý akoby bol oživenou Petrovou sochou malého anjela, plynú dni jeden za druhým v nerušenom tempe a kadencii. A predsa je kniha Sofije Andruchovyčovej hutná až na prasknutie.

Bezprizorný chlapec, najdúch, sirota, akoby zrkadlil Stefin osud, a tak sa ho s náhle prebudeným materinským inštinktom aj ujme. Ukáže sa, že hypermobilný chlapec, ktorý dostane meno Felix, pravdepodobne utiekol od kúzelníka, rytiera Thorna. Ten zrejme využíval jeho nevšednú ohybnosť, útle telo a schopnosť prestrčiť sa akoukoľvek škárou na to, aby vykrádal poklady z okolitých chrámov. Ale nie je to celkom isté.

„Mezi pocity, které ve mně Felix vyvolává, je nejméně snesitelným pálivý stud. Felix se neusmívá, nepláče, nepitvoří se. Jeho tvář má vždycky stejný výraz. Nevydává žádné zvuky, nekřičí, nerozčiluje se,“ hovorí Stefa, ktorej Felix úplne zmenil život a kvôli nemu bola ochotná postaviť sa aj polícii, ktorá ho chcela odviesť.

Hoci je Sofija Andruchovyč dcérou známeho ukrajinského spisovateľa a rockového hudobníka Jurija Andruchovyča (ktorého poznáme aj na Slovensku z prekladov kníh Rekreácie a Moskoviáda), treba povedať, že ich literárne svety sú značne rozdielne. Kým otcove texty sú divokými postmodernými záťahmi, Sofija nám ponúka pomalý a kontemplatívny príbeh jedného mesta a jednej siroty, ktorému však rozhodne nič nechýba – ani humor, ani hĺbka, ani láska.

Vďaka vydavateľstvu Větrné mlýny sa nám v podobe románu Sofije Andruchovyčovej Felix Austria dostáva do rúk skutočný literárny drahokam. Magický realizmus na haličský spôsob. Lahôdka.