Most SNP päťdesiat rokov Bratislavu rozdeľoval, teraz by ju mohol spojiť (+foto)
Bratislavský Most SNP je v procese zápisu za národnú kultúrnu pamiatku. V minulosti rozdelil mesto aj odborníkov, ktorí teraz čelia ďalšiemu sporu. Ak nájdu riešenie, konečne by mohlo dôjsť k prepojeniu zanedbaného územia, ktoré robí z hlavného mesta perifériu.
Keď v roku 1972 otvorili bratislavský Most SNP, v symbolickej rovine táto stavba na desaťročia rozdelila mnohých odborníkov, Bratislavčanov aj samotné mesto. Najmä tým, že sa pri jeho výstavbe veľa búralo, a tiež tým, ako rozdelil historickú časť vstupu do mesta.
Takmer polstoročie po dokončení pamiatkari navrhli priznať mostu štatút národnej kultúrnej pamiatky hodnej ochrany a starostlivosti. Návrh prichádza v čase, keď už existuje projekt, ktorý môže mesto s nábrežím a podhradím po rokoch pustnutia prepojiť a spraviť z neho živý priestor. Dnes je to zóna špiny, moču, buriny, zanedbaného betónu, náletovej zelene a bilbordov.
Hlavné slovo má teraz magistrát hlavného mesta, ktoré most vlastní. Oceňuje síce snahu, aby most získal štatút ochrany, no zvažuje, či je dobré ochrániť aj priľahlé nájazdy a zjazdy, ktoré sú dôležitými dopravnými tepnami. Práve tie by totiž mohli obmedzovať možné prepojenie historickej Vydrice so Starým Mestom, ktoré urbanisti a architekti navrhujú už od 90. rokov.
Vzniknúť tak môže ďalší spor. Medzi tými, ktorí požadujú, aby most ako pamiatka zahŕňal aj priľahlé cestné rampy, a tými, čo sa obávajú, že rampy zamedzia prepojenie územia rozdeleného mostom.
Obe tieto skupiny sa zhodujú len na tom, že Most SNP je ikonická stavba, ktorá má byť národnou kultúrnou pamiatkou, a tiež na tom, že na územie v okolí mosta sa konečne treba pozerať ako na výzvu.
Zatiaľ nevieme, ako to dopadne – a či most bude pamiatkou aj s priľahlým vyústením alebo bez neho, ale hlavné mesto ešte nikdy nebolo tak blízko k prepojeniu územia rozdeleného mostom.
Je to pamiatka
Prvé ideové súťaže na úpravu podhradia existovali už v 50. rokoch minulého storočia ešte pred postavením mosta. Pokračovali aj po revolúcii – s medzinárodnou účasťou, ako napríklad súťaž Europan 4 z roku 1996. Výsledky ďalšej urbanistickej súťaže z roku 2002 dokonca poslúžili pri koncipovaní Územného plánu zóny podhradie, ktorý bol schválený v roku 2006. V tom čase už bola majiteľom možno aj najcennejších pozemkov v Bratislave rovno pod Hradom firma Urbicom podnikateľov Ladislava Reháka a Petra Struhára.
Tí v roku 2007 usporiadali ďalšiu medzinárodnú architektonickú súťaž na toto územie, ale neskôr sa v čase krízy lukratívne pozemky snažili predať. Napokon budú stavať. Začiatkom tohto roka oznámili spoluprácu s developerom Lucron Group, ktorá smeruje k realizácii.
Na projekte Vydrica pracuje veľký tím architektov pod vedením
