Denník N

Prečo niektorí pomôžu obeti a iní nie

Shooty

Medzi dôvody, ktoré prispievajú k tomu, že ľudia nezasiahnu, patrí efekt prihliadajúceho. Znamená, že ak nejakému nepeknému správaniu prihliada viacero ľudí, hrozí, že nikto nespraví nič, lebo každý sa spolieha na aktivitu toho druhého.

Keď útočník Juraj H. napadol Henryho Acordu a uštedril mu zranenia, ktorým o pár dní v nemocnici podľahol, okolo bezvládneho tela obete na Obchodnej ulici v Bratislave prešlo viacero ľudí.

Niektorí mu nevenovali (skoro) žiadnu pozornosť, iní sa snažili pomôcť.

Ktoré faktory vplývajú na to, že nie sme ľahostajní a zastaneme sa obete, ak sme svedkom ohavného správania páchateľa?

Intuitívne rozhodnutia

V prvom rade, ľudia sú sociálne tvory a je pre nás prirodzené, že si pomáhame, lebo keď spolupracujeme, dosiahneme oveľa viac.

Ak vám niekto podrží rebrík, otrháte jablká aj na najvyšších miestach v korune stromu a ak susedovi postrážite deti, môžete sa spoľahnúť na to, že vám láskavé správanie oplatí a poleje vám záhradku, keď pôjdete na dovolenku.

„Naivná predstava o evolúcii ako sebeckom procese, ktorý produkuje sebecké tvory, je mylná. Naše dáta ukazujú, že sa u nás vyvinul sklon či intuícia k spolupráci. Je to preto, že je pre nás obyčajne veľmi výhodné kooperovať,“ povedal v minulosti morálny psychológ David Rand z Yalovej univerzity, ktorý je v odbore svetovou špičkou.

Rand sa v minulosti opakovane venoval výskumu ľudí, ktorí sa zachovali ako hrdinovia a priskočili na pomoc obeti. Z ich výpovedí vyplýva, že ich rozhodnutie pomôcť nebolo výsledkom akéhosi dlhodobého rozumového uvažovania, ale rýchlej intuície.

Ilustrácia

Vyspelé osobnosti, ktoré vedie altruizmus

Napríklad vysokoškolská študentka Christine Marty, ktorá zachránila dôchodkyňu uväznenú v aute pri povodni, o svojom hrdinskom čine povedala: „Som vďačná za to, že som dokázala konať a nepremýšľať o tom.“ 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Útok na Henryho Acordu

Teraz najčítanejšie