Slovenský pozemkový fond alebo vitajte v džungli, kde zablúdi aj poľovník
Mladý farmár chcel pri Pukanci získať poľovnícky revír a zistil, že bez úplatkov nepochodí. Hoci na to osobne upozornil šéfku Slovenského pozemkového fondu, dnes čelí obvineniam z korupcie on.
„Slovenský pozemkový fond funguje ako namazaný stroj, ako také perpetuum mobile, a je veľmi dobrým zdrojom peňazí pre štátny rozpočet,“ povedala nominantka SNS ministerka Gabriela Matečná, bývalá riaditeľka SPF, v roku 2016. Žiada sa dodať, že nielen pre štátny rozpočet.
Príbeh mladého farmára a poľovníka Daniela Štubňu z Pukanca, bývalého kráľovského banského mesta v Štiavnických vrchoch, budú možno raz prednášať vyšetrovateľom ako učebnicový príklad korupcie alebo spin doktorom s tým, ako urobiť z oznamovateľa korupcie agresora, ktorý podplácal.
Na konci tohto príbehu je zatiaľ jedno obvinenie z korupcie, niekoľko trestných oznámení na oznamovateľa Daniela Štubňu a jedno aj na generálnu riaditeľku Slovenského pozemkového fondu Adrianu Šklíbovú pre neoznámenie trestného činu.
Daniel Štubňa je mladý farmár a poľovník, ktorý sa rozhodol, že okrem farmárčenia si prenajme miestny revír. Vedel, že poľovníckemu združeniu Teplá Voda sa končí zmluva, a tak obehol niektorých majiteľov pôdy, na ktorej je revír, a získal ich súhlas.
Slovenský pozemkový fond, ktorý spravuje pôdu neznámych vlastníkov, mal okolo 300 hektárov, čo je vyše 36 percent výmery revíru, a spolu s poľovníckou organizáciou Lesy, Lúky, Uhliská, ktorú zastupoval Štubňa, mali vyše 70 percent. Zvyšok vlastní niekoľko ďalších obcí. Obec Pukanec má okolo desať-jedenásť percent.
Hotová vec
Štubňa požiadal Slovenský pozemkový fond v apríli o spoluzvolanie Zhromaždenia spoluvlastníkov poľovných pozemkov v revíri Teplá Voda na 24. apríl. Keď mal na verejnej vyhláške aj podpis generálnej riaditeľky SPF Adriany Šklíbovej, vyvesil vyhlášky o konaní tak, ako to zákon predpisuje. Zhromaždenie malo rozhodnúť, kto bude najbližších desať rokov poľovať v revíri a za koľko. Nič zložité. Fond sa obvykle prikloní k väčšinovému vlastníkovi pôdy.
„Ani nám nenapadlo, že by mohol vzniknúť nejaký problém,“ spomínal si Štubňa. Od začiatku apríla mal Slovenský pozemkový fond všetky informácie o Štubňovom záujme prenajať si revír a hospodáriť v ňom a poľovník súhlas fondu na zvolanie schôdze.
V Pukanci síce mali formálny problém vyvesiť na obecnom úrade vyhlášku, ale v tom čase tomu nepripisoval žiadny význam. Nakoniec vyhláška visela aj v Pukanci.
Do príbehu vstupuje Gustáv Palider. Ten mal informácie z pozemkového fondu a cez Štubňovho priateľa Erika Fabiana vybavoval stretnutie. Štubňa Palidera nepoznal, nevedel, že pracuje aj v Slovenskom pozemkovom fonde, ale stretol sa s ním.
Fabian, ktorý bol tiež na stretnutí, priebeh debaty opisuje takto. „Vidím, že sa zaujímate o revír, na fonde máte podanú žiadosť. Ak by ste chceli, máme skúsenosti, môžeme to administratívne zastrešiť. Advokáta, zvolanie schôdze a všetko,“ ponúkol Palider svoje služby.
Štubňovi s Fabianom sa do 1800 eur za administrovanie schôdze, advokáta a notársku zápisnicu zdala primeraná suma. Súhlasili. Nič nepodpisovali, dostali len kontakt na jedného z banskobystrických advokátov, a ten dokumenty pripravil.
Peniaze za fiktívny problém
Potom, po vyvesení verejnej vyhlášky