Rostas a Mizík citujú Štúrove výroky o Židoch, ale nechápu ich, hovorí historik

Historik Miloslav Szabó patrí medzi málo slovenských odborníkov na dejiny antisemitizmu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Miloslav Szabó bol prizvaný ako súdny znalec k prípadu konšpirátora Rostasa aj Kotlebovho poslanca Stanislava Mizíka. Vysvetlil, prečo je ich odvolávanie sa na štúrovcov hrubým skresľovaním histórie.

Historik zo Slovenskej akadémie vied MILOSLAV SZABÓ bol políciou prizvaný ako súdny znalec k dvom sledovaným prípadom: stíhaniu konšpirátora Tibora Rostasa a Kotlebovho poslanca Stanislava Mizíka. V rozhovore okrem iného hovorí:

  • čo napísal vyšetrovateľom do znaleckých posudkov,
  • prečo mal Matej Bel a Ľudovít Štúr výhrady k Židom,
  • kto bol zo slovenských dejateľov najväčší antisemita,
  • ktorá zo slovenských osobností sa Židov nepriamo zastávala,
  • odkiaľ pochádza obľúbený termín Chazari.

Boli štúrovci antisemiti?

Nedá sa to takto tvrdiť. Pravdou je, že mnohí z nich na čele so Štúrom mali protižidovské predsudky. Obviňovali – a treba zdôrazniť, že jednostranne – židovských krčmárov a úžerníkov z ekonomického a morálneho úpadku Slovákov. Nešírili však konšpiračné teórie o sprisahaní židov či židovskej „rasy“ za účelom svetovlády. Takýto extrémny, ideologický antisemitizmus sa začal rozvíjať až neskôr, na konci 19. storočia.

Ako znalec ste tento týždeň svedčili na súde s poslancom ĽSNS Mizíkom, ktorého obžalovali za status na Facebooku. Prečo ste súdu hovorili, že Mizík sa prejavil ako antisemita?

Pán Mizík v statuse napísal: „Z histórie vieme, že slovenskí velikáni Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža, Svetozár Hurban Vajanský mali negatívny vzťah ku Židom kvôli ožobračovaniu slovenského národa, úžerníctvu a tiež aj kvôli náboženským otázkam.“ Túto vetu dal do súvislosti s tým, že Andrej Kiska vyznamenal niektorých ľudí židovského pôvodu. Poslanec sa tým snaží navodiť dojem, že existuje nejaká kontinuita medzi výrokmi z 19. storočia a dneškom. Je to účelové zjednodušenie, ktoré sa snaží ľuďom podsúvať predstavu, že Slováci odnepamäti vnímajú Židov ako svojho nepriateľa.

Dnes už zmazaný status podpísaný poslancom Mizíkom z facebookovej stránky ĽSNS v Bratislavskom kraji z januára 2017.

Ako historik ste robili znalecký posudok aj ku kauze Tibora Rostasa, ktorého stíhajú za vlaňajší článok Klin Židov medzi Slovanmi. Rostas v ňom cituje protižidovské výroky viacerých slovenských dejateľov, ktoré dopĺňa o vlastné konštrukcie, že Židia sú dodnes prekážkou rozkvetu Slovanov. Čo sa vás v tých posudkoch pýtala polícia?

V oboch prípadoch sa vyšetrovatelia zaujímali v prvom rade o to, či sú citáty autentické. Na to som odpovedal, že áno. Potom sa pýtali, prečo sa slovenskí národovci k Židom vyjadrovali, aké bolo ich postavenie a aké boli vzťahy so Slovákmi. Vo svojich záveroch som zdôraznil predovšetkým to, že tie citáty sú vytrhnuté z historického kontextu.

Tibor Rostas sa odvoláva napríklad na výrok Mateja Bela, ktorého názory zodpovedali prvej polovici 18. storočia a vtedajšiemu postoju kresťanov k židovskej menšine. Tento výrok dal vedľa Vajanského, ktorý žil o 150 rokov neskôr a bol to skutočný antisemita aj v tom modernom slova zmysle. Čitateľ si z toho mohol odniesť dojem, že obaja rozprávajú o tom istom.

Ako Rostas s Mizíkom na tieto historické citáty prišli? Máme dôvod si myslieť, že študovali originálne diela štúrovcov?

Rostas v jednom z nedávnych komentárov priznal, že tieto citáty prevzal z knihy „Židia a ich kritické zobrazenie v staršej slovenskej literatúre“. Vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Eko-konzult, ktoré je zamerané na tento typ literatúry. V tej knihe je zoznam citátov slovenských dejateľov o Židoch, ktoré pochádzajú z ich diel či z dobovej tlače. Táto kniha sa stala veľmi cenným zdrojom pre ľudí, ktorí majú antisemitizmus ako jednu zo svojich určujúcich tém.

Autorom knihy je Dr. Miloslav Štítovský. Kto to je?

To je pseudonym. V predslove knihy je uvedené, že skutočný autor ju nechcel vydať pod svojím menom, vzhľadom na citlivosť tejto témy (na súde s Mizíkom sa sudca pýtal, či znalec Szabó pozná historika Pavla Demjaniča, bývalého kandidáta ĽSNS do parlamentu, ktorý sa zaoberal vzťahom štúrovcov k Židom. To môže naznačovať, že autorom je Demjanič, ten to však v rozhovore pre Denník N poprel – pozn. red.).

Historik Miloslav Szabó hovorí, že medzi protižidovskými výrokmi štúrovcov z 19. storočia a dneškom nie je žiadna súvislosť. Foto N – Tomáš Benedikovič

Poďme si bližšie rozobrať niektoré tie výroky. Rostas cituje učenca Mateja Bela, ktorý v roku 1735 povedal: „V minulých storočiach boli v meste aj Židia, mali dokonca takú veľkú moc, že málo chýbalo, aby neovládli mesto, ktoré celkom vyžmýkali mimoriadne ťažkými úžerami. Zmocnili sa domovov, vinohradov, polí a iných pozemkov, ktoré majitelia zadĺžili židovskými peniazmi.“

Matej Bel bol barokový učenec, polyhistor, ktorý mal aj svoje predsudky voči Židom ako takmer všetci v jeho dobe. Vtedajší kresťania počúvali v kostole o tom, že Židia sú jednoducho iní. Faktom je, že Židia mali vo vtedajšom Uhorsku, podobne ako inde v Európe, špecifické postavenie. Bola to náboženská menšina vyčleňovaná niekoľko storočí mimo kresťanskej väčšiny. Aj v Bratislave existovalo pod Hradom židovské geto, kde bola brána, ktorá sa na noc uzavrela a Židia tu museli žiť natlačení medzi sebou.

Matej Bel v tom citáte spomína úžeru. Zodpovedá to bežnej predstave Žida, ktorý požičiava peniaze na nekresťanský úrok.

Na tomto mieste si musíme rozobrať historické súvislosti. Židom bolo znemožnené vykonávať klasické remeslá, pretože vtedajšie remeselnícke cechy boli kresťanské. Boli teda odkázaní na to, aby robili povolania, ktoré neboli z pohľadu vtedajšej morálky v poriadku – napríklad požičiavanie peňazí na úrok. Dnes už kresťanstvo nemá nič proti kapitalizmu, v minulosti to však akceptovateľné nebolo. Židia si teda zlízli

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Kniha od tohto autora: Pravda a lož na FacebookuViac info

Hoaxy a propaganda

Kotleba

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |