Denník N

Prehra Roberta Fica je víťazstvom demokracie

Kresba - Shooty
Kresba – Shooty

Takmer sme sa stali krajinou s okypteným parlamentarizmom. Premiér našťastie v poslednej chvíli zaradil spiatočku.

Kauzu Váhostav chcel vládny Smer vyriešiť politickou popravou Jána Figeľa. Napokon ju „vyriešil“ schválením problematickej novely. Následky tejto kauzy pre jej početných aktérov (živnostníkov, veriteľov a akcionárov Váhostavu, politikov), ako aj pre banky, verejné financie a štátne inštitúcie, vrátane orgánov činných v trestnom konaní, sa budú prejavovať dlhšie.

Dnes je jasné, kto z nej vyšiel ako porazený – je ním Robert Fico so svojou stranou. Sám seba totiž vmanévroval do situácie, z ktorej napokon neexistovalo – z jeho pohľadu – dobré východisko. Ku koncu deja okolo odvolania Figeľa sa zdalo, akoby premiér hral šachovú partiu sám so sebou, v ktorej víťazstvo sa rovnalo porážke, pričom sa tak dialo pod silným tlakom zjednotenej opozície a za prizerania štatistov, na ktorých predseda Smeru premenil svojich vlastných poslancov.

Demokracia nad priepasťou

Existujú dôvody uvažovať o tom, že porážka Smeru v kauze Váhostav bude mať pozitívny vplyv na fungovanie demokracie v krajine. Že víťazom kauzy, v ktorej bol porazeným Fico, je práve demokratický systém. Ten totiž stál takmer nad priepasťou.

Chýbalo málo a Slovensko by sa premenilo na krajinu s okypteným parlamentarizmom. Ak by bol Figeľ odvolaný, tak by so stopercentnou istotou zástupcovia opozície odstúpili zo všetkých vedúcich pozícií v parlamentných výboroch, z postu podpredsedníčky parlamentu, vystúpili by z delegácií Národnej rady v medzinárodných organizáciách.

Išlo by síce zo strany opozície o tvrdý, avšak odôvodniteľný krok: ak by Smer odvolal Figeľa, tak by tým jednostranne zrušil dohodu o povolebnom usporiadaní v parlamente. Celkom logicky by táto dohoda prestala platiť aj z pohľadu opozície. Ako je známe, keď sa takéto dohody dojednávajú, platí princíp – kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Ak neskôr dôjde k porušeniu takejto dohody, tak platí pravidlo – ak sa porušilo jedno ustanovenie, tak sa porušilo všetko.

Miera funkčnosti parlamentu pri plnení jeho základných úloh, ako aj jeho operabilita smerom do zahraničia by sa výrazne znížila. Keby sa ju Smeru s vypätím síl podarilo čiastočne po určitom čase obnoviť, stále by nebola dostatočná. No najväčším problémom by aj tak nebola strata funkčnosti zákonodarného zboru, ale straty politického charakteru pre celú krajinu.

Zlý precedens

Po prvé, Slovenská republika by sa ocitla v pozícii štátu s absenciou dôležitých parametrov procedurálneho konsenzu – parlament by síce mal plnú legitimitu, ale pomery v zložení jeho orgánov by nielen neodrážali výsledky volieb, ale znamenali by úplnú marginalizáciu opozície. To by vytvorilo zlý precedens do budúcnosti.

Nebolo by to síce prvýkrát – pamätníci si určite spomenú na výsledky „dlhej“ parlamentnej noci 3. – 4. novembra v roku 1994, keď Mečiarovo HZDS s pomocou SNS a ZRS úplne prevalcovalo opozíciu. Vtedy však Slovensko ešte nebolo členskou krajinou Európskej únie a široká demokratická koalícia v roku 1998 nesiahla po revanši, keďže pre vstup do Únie bolo potrebné odstrániť mečiarovské deformácie a obnoviť fungovanie demokratických mechanizmov.

V súčasnosti by precedens s odvolaním vysokého funkcionára parlamentu, ak by k nemu naozaj došlo, vytváral pokušenie pre ostatné strany zopakovať si ho vtedy, keď sa to bude politicky hodiť.

Medzinárodné následky

Po druhé, Slovenská republika by sa prepadla v medzinárodných rebríčkoch hodnotiacich kvalitu demokracie, so všetkými z toho vyplývajúcimi praktickými následkami.

Ak sa dnes niekto v Smere môže utešovať tým, že vláda Viktora Orbana v Európskej únii svojimi krokmi púta pozornosť k Maďarsku ako krajine s vnútropolitickými problémami a Slovensko je takmer ukryté v maďarskom závetrí, tak po protestnom odchode opozičných poslancov z parlamentných orgánov by Slovensko „predbehlo“ Maďarsko.

Ak si predseda Európskej ľudovej strany Jozef Daul dovolil intervenovať u predsedu Európskeho parlamentu socialistu Martina Schultza so žiadosťou o „zdisciplinovanie“ „so­ciálnodemokratického“ Smeru, tak je ľahké si domyslieť, k akej reakcii ľudovcov (a nielen ich) by v europarlamente došlo po prípadnom Figeľovom odvolaní.

Infantilné vysvetlenie

Každý, kto sledoval priebeh kauzy Váhostav, najmä skratové konanie premiéra Fica a správanie členov poslaneckého klubu Smeru pri prerokovaní návrhu na odvolanie Figeľa, sa môže iba pousmiať nad slovami premiéra, že Smer dal tento návrh iba naoko, aby si verejnosť uvedomila mieru Figeľovej zodpovednosti.

Bude toto infantilné vysvetlenie stačiť voličom Smeru? Nech už je akékoľvek smiešne až trápne, rozhodnutie Roberta Fica zaradiť spiatočku je malým víťazstvom pre ďalší osud slovenskej demokracie.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie