Denník N

Sulík: Radšej nech volia mňa ako Kotlebu

V októbri 2011 jeho strana SaS hlasovala proti navýšeniu eurovalu. Keďže premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie s vyslovením dôvery, jej vláda padla. V máji 2014 ho zvolili za europoslanca. Foto N - Tomáš Benedikovič
V októbri 2011 jeho strana SaS hlasovala proti navýšeniu eurovalu. Keďže premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie s vyslovením dôvery, jej vláda padla. V máji 2014 ho zvolili za europoslanca. Foto N – Tomáš Benedikovič

V poslednom prieskume agentúry Focus z decembra mala SaS 4,1 percenta. Predseda SaS a europoslanec Richard Sulík má pochybnosti o nových stranách, ktoré sa objavili koncom roka, vznikajú podľa neho tak trochu účelovo. Tvrdí, že s Ivetou Radičovou sa už udobrili. V nasledujúcich dňoch postupne prinesieme rozhovory so všetkými lídrami opozičných strán.

Kedy ste sa naposledy stretli s Ivetou Radičovou?

V septembri, bola to rodinná a priateľská návšteva u nás doma. Navštívila nás po niekoľkých rokoch.

Ako sa to stalo?

Bola to náhoda, kde slovo dalo slovo.

Už vám odpustila?

Za všetkým sme urobili hrubú čiaru. Iveta Radičová tuší, že ten hlavný intrigán za tým celým bol niekto iný. Boli sme súčasťou nejakej špinavej hry, ale určite nie pôvodcovia.

Odľahlo vám?

Nie. Pol roka sme vraveli, že nebudeme hlasovať za euroval, ale všetci boli prekvapení, keď sme nakoniec nehlasovali. Dokonca mi Pavol Hrušovský pár týždňov po hlasovaní vravel, že ešte v čase, keď na obrazovke bežala časomiera a odrátavala sekundy, po ktorých sa objaví výsledok, boli presvedčení, že sme za to zahlasovali. Spravili sme chybu v tom, že sme mali odísť zo sály.

Čo by to zmenilo? Stále by ste nehlasovali za euroval, teda ani za vyslovenie dôvery vláde a padla by.

Všetci by videli, že hlasovať nebudeme, a tipujem, že by hlasovanie stiahli. Ak by ho nestiahli, bolo by všetkým zrejmé, že páchajú rituálnu samovraždu. Teraz môžu hovoriť, že vychádzali z toho, že zahlasujeme.

K hlbšej sebareflexii u vás stále nedošlo?

Nie, a myslím si, že som človek, ktorý si dokáže priznať chybu, ospravedlniť sa. Veď aj vy ste ma koľkokrát vycvičili. Ako poslanec mám hlasovať podľa svojho svedomia. Veď sme s tým išli do volieb, že ani cent do Grécka. Treba sa pýtať tých, ktorí dokopali Ivetu Radičovú k tomu, aby to hlasovanie spojila.

Tak možno o rok napíšete na blog, že to celé predsa len bola chyba?

Možno o rok padne na Zem meteorit. Bolo to pred tromi rokmi, je to toľkokrát vyargumentované. Nepredpokladám, že v tejto veci zmením názor. Nevylučujem to, ale nemyslím si.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo ste si pomysleli, keď sa Juraj Miškov voličom ospravedlnil za to, že SaS položila vládu?

Možno mu v nejakom prieskume vyšlo, že to má urobiť. Nič veľké som si nepomyslel.

S Danielom Lipšicom, Igorom Matovičom a Alojzom Hlinom ste organizovali protesty proti korupcii v zdravotníctve a po nich ste vyhlásili, že ešte nie ste pripravení vládnuť, ale pokúsite sa nejako spojiť. Bude to tak?

Určite príde k hlbšej spolupráci. Akú konkrétnu formu a podobu to bude mať, neviem povedať. Veď čo pripadá do úvahy, viete, to, pre čo sa rozhodneme, si najprv musíme povedať my.

Tých možností zas nie je až tak veľa.

Dve, tri, štyri.

Aká možnosť okrem spoločnej strany a predvolebnej koalície ešte existuje?

Napríklad, že sa urobia dohody o tom, ako budeme fungovať po voľbách.

Ale vám, keďže ste všetci na hranici zvoliteľnosti, ide o to, aby ste sa dostali do parlamentu, nie aby ste pred voľbami deklarovali, že budete spolupracovať.

Ešte môžu ísť aj jedni k druhým na kandidátku. Možností je viacero.

Je okrem vás štyroch ešte niekto, koho by ste chceli do týchto rozhovorov zahrnúť?

Teraz po sviatkoch sa začneme rozprávať my štyria a uvidíme, čo bude ďalej.

Môže sa stať, že zavoláte aj Skok Juraja Miškova alebo Šancu Evy Babitzovej?

Mám pochybnosti o týchto nových stranách. Vznikajú tak trochu účelovo.

Na aký účel vznikol Skok?

To si asi nechám pre seba alebo vám to poviem off record (smiech).

Myslíte si, že vznikol, len aby oslabil Novu alebo vás?

Môže to byť jeden z motívov, ale môžu byť aj iné. Napríklad pravicovou stranou je aj Tip, ale vieme, že ju pasie Pavol Paška.

Prečo vznikla Šanca Evy Babitzovej?

To si tiež nechám pre seba. Načo to budem hovoriť?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako vzniklo spojenectvo vás štyroch?

Pri kauze CT. Volal mi Daniel Lipšic, či neurobíme tlačovú besedu. Ja som ju chcel robiť na SaS, napokon sme ju urobili spolu, prišiel aj Igor Matovič. Potom Hlina vymyslel, že pôjde k Paškovi pred dom, a tak to pokračovalo.

Predseda SDKÚ Pavol Frešo chcel tiež prísť na tribúnu protestovať a vraj ste ho tam nepustili. Prečo?

Keďže tribúna patrí Hlinovi, povedal som, nech sa dohodne s ním. Hlina bol proti tomu, a tak bola vec vybavená. Aj keby tribúna nebola jeho, snažíme sa navzájom rešpektovať názory tých druhých.

Nechceli ste, aby vám Frešo kazil imidž?

Bolo to v čase, keď sa SDKÚ príšerne zaoberala sama sebou, a nepovažoval by som to za veľkú výhru, keby tam bol Frešo, ale rešpektoval by som prípadnú dohodu medzi Hlinom a Frešom.

Vy ste Matoviča kedysi vyhodili z poslaneckého klubu, Hlina s Matovičom sa nazývali chrapúňmi. Ako teraz chcete spolupracovať?

Na vzťah Matoviča s Hlinom sa opýtajte ich. K svojmu vzťahu s Matovičom môžem povedať to, že všetci sa učíme. Igor Matovič politicky dozrel a pre mňa je to prijateľný partner, aj spolu dobre vychádzame.

Dávate si pozor, či vás nenahráva?

Už som vycvičený. Najprv sa vždy pozriem, kde v miestnosti sa nachádza termostat. (smiech). Teraz vážne: Nech si ma nahráva, kto chce, kde chce. Treba žiť tak, že potom vám nič nehrozí. Keď nekupujete veci bez bločku, nemáte problém.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dokedy predstavíte novú alternatívu?

Stretneme sa v najbližších dňoch. Ale ak by náhodou došlo k predčasným voľbám, čomu veľmi neverím, tak je najvyšší čas.

A čo hovoríte na názov Mladé pušky?

Galko to tak občas tlačí, ale nejako sa mi to nepozdáva.

Kto je medzi vami líder?

Môžem povedať, že ja to nebudem. Matovič chce kandidovať z miesta číslo 150. To je dobrý predpoklad, že sa rozumne dohodneme.

Budete hovoriť aj s Procházkom?

Nemám túto vedomosť. Podľa mňa stratil morálny kredit byť gazdom pravice, keďže v jeho kampani predstavujú státisíce eur rozdiel medzi reálnymi nákladmi a tým, čo priznal. Ten, kto to zaplatil, to raz bude chcieť späť. A aj preto, ako sa zachoval pri podpore Andreja Kisku. To líder nerobí.

Ako si vysvetľujete jeho preferencie?

Asi mu zostali ešte z prezidentskej kampane. A navyše, tie preferencie nemá on, ale Sieť, a napríklad poslanec Beblavý je mimoriadne aktívny. A tiež to závisí aj od toho, koľko mediálneho priestoru kde dostanete. Možno mu to dokázal vybaviť ten, kto zaplatil ten rozdiel medzi priznanými a skutočnými nákladmi.

A kto to je?

No ten, kto má ten mediálny priestor.

Nerozdelí vás ani blížiace sa referendum?

Nie. Je úplne zbytočné. Situácia bude rovnaká, či prejde alebo nie. Ja sa ho nezúčastním a každému, kto sa ma opýta, to aj poviem. To, že Matovič alebo Lipšic tam pôjdu, to je ich dobré právo.

SaS vyhlásila, že neplánuje žiadne aktívne protikampane. Prečo?

Náš postoj sme jasne deklarovali, ale aby som teraz platil nejaké bilbordy, to mi za to nestojí.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Jedným z dôvodov, prečo od vás odišiel bývalý novinár Ivan Štulajter, ktorý vám robil riaditeľa tlačového oddelenia, bol váš postoj k tomu, čo sa deje na Ukrajine. Vy ste napísali text o tom, že tam bojujú Američania pod značkou súkromnej firmy. Odvolali ste sa na Der Spiegel, ktorého text bol však o tom, že informácie Bildu nie sú pravdivé. To sa vám zdá fér?

Ale ja som sa odvolal na Spiegel.

Ale ten článok v Spiegli bol o tom, že informácie Bildu, že na Ukrajine sú zamaskovaní Američania, nikto nevie potvrdiť a všetky úrady ich popierajú.

Pravda je skôr tá, že nemecká tajná služba odmietla ku dňu vydania potvrdiť tieto informácie. Ako znie otázka?

Je v poriadku, že si svoj názor vytvárate na základe fám, a nie faktov, a píšete, že pravda je niekde uprostred?

Nie som čerstvý absolvent kurzu korektnej žurnalistiky. Ja mám jasno v tom, že Slovensko patrí do západnej hemisféry, ale nemyslím si, že teraz nikto nemôže kritizovať USA.

Vy to, čo sa udialo na Kryme, nepovažujete za inváziu?

Bolo to určite v rozpore s medzinárodným právom a nemalo sa to udiať. To som aj v minulosti písal.

Prečo potom píšete, že pravda je niekde uprostred?

To píšem o východnej Ukrajine, nie o Kryme. Ja si o východnej Ukrajine netrúfam písať veľa, lebo o tom veľa neviem. Prevzal som jeden článok zo Spieglu, aj to je zle, ale píšem a kritizujem USA, že napríklad invázia do Iraku bola hrubá chyba.

V danom texte aj konšpirátorsky naznačujete, že šéf CIA bol na návšteve v Kyjeve. To je zlé?

Nie je to zlé, ale je dobré to vedieť. Veď predsa nie je úplne bežné, že šéf CIA chodí na návštevu.

Naznačujete, ako keby na tom bolo niečo zlé.

Nie, ale zaujímalo by ma, čo tam robil.

Možno pomáhal Ukrajine brániť jej štát.

Možno.

Keď sme vstupovali do NATO, tiež nám Američania rôzne pomáhali. To je zlé?

Ide Ukrajina vstúpiť do NATO? Nerozumiem, prečo sa o tom bavíme.

Čítate Zem a vek?

Nie. Viem, že to vydáva nejaký Rostas, ale viem to len preto, že na Projekte N bol článok o ňom veľmi čítaný a predbehol môj článok na blogu. My s jemnými sklonmi k egocentrizmu to vnímame takto (smiech).

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Išli ste však do Slobodného vysielača. Novinár Eugen Korda, ktorý vás podporil pred eurovoľbami, na to pre SME vtedy povedal: Keby som vedel, že bude zbierať hlasy v Slobodnom vysielači, nikdy v živote to neurobím. Môj hlas teraz určite nedostane, to je rakovinou napadnuté rádio.

Myslím, že toto jeho konkrétne vyhlásenie bolo trochu emotívne. Hneď potom som sa s ním spojil a povedal som mu, že ma to veľmi mrzí. Po voľbách som bol v Slobodnom vysielači znovu a povedal som mu to vopred. Napriek tomu mám s Kordom dobrý ľudský vzťah a mrzí ma, že sa v takejto veci nezhodujeme.

Prečo tam chodíte?

Lebo to počúva 50- až 100-tisíc ľudí. Váhu tomu nedávam ja, ale oni. Všetci sa môžeme tváriť, že Slobodný vysielač neexistuje, ale potom sa nečudujme, že tí ľudia budú voliť Kotlebu. Podľa mňa to je voličský potenciál a nemôžete povedať, že sú všetci blázni. Myslím si, že je lepšie, ak ich svojimi tézami, ktoré možno nie sú mainstream, ale stále sú v normálnych civilizačných hraniciach, oslovím ja, ako to prenechať Kotlebovi alebo Rostasovi, ak sa rozhodne založiť stranu.

Takže extrémistov iba napodobňujete, aby ste oklamali ich voličov?

Určite viete, že nie som extrémista. A nerátam ani s tým, že extrémistov oslovím. Tí budú voliť extrémistov, ale netvrďte mi, že 70-tisíc voličov z banskobystrického kraja, ktorí vo voľbách do VÚC volili Kotlebu, sú extrémisti. Myslím si, že pre tú časť z nich, ktorú netvoria extrémisti, viem byť dobrou alternatívou. Ale osloviť ich musím tam, kde sa nachádzajú. To je napríklad Slobodný vysielač.

Keby vás požiadal nejaký neonacistický server, aby ste tam napísali článok na blog, tiež by ste to urobili, lebo tam chodí veľa ľudí?

Všetko má svoje hranice. Tam zrejme chodia len extrémisti. Slobodný vysielač pre mňa nie je neonacistický server.

Ale šíria bludy. Napríklad o rakovine.

Neviem, ale ja to nešírim.

Veď ani na nacistickom webe by ste ich nešírili.

Pozrite sa, Denník SME vybral Mariána Kočnera medzi osobnosti, ktoré sa mali vyjadriť v ankete. Teraz mám preto odmietnuť SME rozhovor? Neodmietnem.

Ale viete, že my už nie sme v SME.

Viem, a vy viete, že už blogujem na Denníku N?

Teraz najčítanejšie