Martin Valihora: Ide mi o spájanie, preto zahrá Andrej Šeban s Oskarom Rózsom, aj Rytmus a naši muzikanti so svetovými

One Day Jazz festival má desať rokov. Jeho zakladateľ hovorí o tom, prečo ho robí, aj o tom, ako dať dokopy muzikantov, ktorí sa roky nerozprávali, alebo tých, ktorí ešte nikdy doteraz nestretli.

One Day Jazz festival 2018 ponúkne mená, ktoré nikde inde pokope neuvidíte.

Pôvodne to mal byť klasický rozhovor. O výročí festivalu, o tom, či už názov One Day Jazz nie je priúzky, o tom, ako sa dajú dať dokopy špeciálne medzinárodné zostavy muzikantov, o tom, v čom sú výhody a nevýhody, keď je promotér zároveň aktívnym muzikantom. Nakoniec je z toho monológ, pretože po desiatich rokoch má Martin Valihora základné poslanie svojej akcie úplne jasné a nik nevie o tom, ako vznikal program viac než on.

O čo mi ide

Tých zásadných slov pre One Day Jazz festival je viac, ale keby som mal povedať takú hlavnú charakteristiku v jednom jedinom slove, tak je to spájanie. Spájanie slovenskej a svetovej scény, spájanie na všetkých možných úrovniach, ktoré fungujú, ktoré sú možné, vo výsledok, ktorý bude mať istú hodnotu aj istý odkaz. Často to môžu byť aj úplne kontroverzné veci. Ide mi o odbúravanie akýchkoľvek predsudkov a selektácií, o nachádzanie spoločných prienikov a vytváranie jedného celku. Keď hovoríme o symbolických koncertoch, ktoré som začal pred tromi rokmi robiť na Bratislavskom hrade, v mene humanizmu a tolerancie, nie je to len nejaké klišéovité zareagovanie na súčasné politicko-spoločenské problémy, ale ide o prvok meditácie do života. Keď to spájanie funguje, tak tvoríme a dotýkame sa základnej emocionálnej čakry, lebo chceme spolu fungovať a vzniká dôležitý atribút, ktorý sa volá spoločné svedomie. Keď prídem k tebe a som na teba dobrý, nabúram tvoju emocionalitu a aj keď si možno v živote urobil veci, ktoré prekročili nejaké hranice, aj s tým najväčším lumpom viem zafungovať tak, že sa k nemu dostanem, k tej ľudskosti. Toto sa týka aj hudby, je to jej poslanie, pretože je to čistá emócia. Keď ukážem ľuďom, čo všetko dokážem spojiť na základe hudby na One Day Jazz festivale, má to naozaj široký rozmer. Môžu tam sedieť ľudia, ktorí sa v bežnom živote nemusia mať radi, nikde inde by sa nikdy nestretli. Na platforme festivalu je z nich jedna entita, ktorá musí spolu fungovať a uvedomiť si tieto širšie súvislosti.

Snažím sa pristupovať ku každému rovnako. Či je to boháč-oligarcha, ktorý sa teší z toho, že existuje dobre namaľovaný obraz alebo vzniklo dobré cédečko, ktoré chce mať doma, alebo predo mnou sedí človek, ktorý za mnou príde v tej najväčšej vizuálnej jednoduchosti, ale duchovne môže byť jedným z najbohatších ľudí. Stále nás vidím ako súčasť spoločného mraveniska, v ktorom spolu beháme.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom