Pátrame po stromoch slobody vysadených pri vzniku Československa, Slovensko na ne zabudlo (+ mapa)

Lipy vysadené v rokoch 1918 a 1919 a pri významných výročiach majú silné príbehy. Sadili ich najskôr pri veľkých slávnostiach, po desaťročiach potom už aj tajne, komunisti sa ich báli ako symbolu vzdoru a niektoré aj vykopali. V Česku stromy zmapovali, teraz ich hľadáme aj na Slovensku.

Záber na lipu v Kamenici v roku 1924 a v roku 2018 (hore) a v obci Rtyne v roku 1919 a 2018. Foto – Marek Olbrzymek/Stromy slobody

David Kopecký prišiel na Slovensko, aby zaplnil prázdne miesta na mape našej krajiny – ľudí vyzýva, aby pátrali po storočných lipách, ktoré majú pripomínať výročie Československa. Iniciatíva Stromy slobody chce zaznamenať ich príbehy a prispieť k tomu, aby ľudia na Slovensku v roku stého výročia založenia Československa sadili nové lipy. Stromy z roku 1918 aj mladšie môžete hľadať v archívoch, kronikách a hlásiť ich na web Stromy slobody.

 

Čo sú stromy slobody?

Vysádzali ich počas 20. storočia, najskôr v rokoch 1918 a 1919 a aj neskôr primárne na oslavu vzniku Československa a pri jubileách a príležitostiach, akými boli koniec vojny, Pražská jar či Nežná revolúcia. Sú symbolom demokratického sebanaplnenia národa Československa.

Vytvorili ste mapu Česka a Slovenska, kde sú už dnes na českom území stovky stromov…

Blížime sa k číslu 1600, z veľkej časti sú na území Česka.

Na Slovensku sú len dva stromy, jeden je na Ukrajine. Čím to je?

Nie je to tak, že by tie stromy na Slovensku neboli, skôr sa o nich nevie. Na Slovensku žila a žije stále veľká česká komunita, žili tu aj po vzniku Československa a mnohí sem prišli za prácou napríklad do školstva či do polície. Prinajmenšom na západnom Slovensku stromy slobody sadili. Nadácia Partnerství, ktorá po stromoch pátra, zatiaľ našla partnerov v Česku a radi by sme prerástli aj na Slovensko. V Česku sa nám už podarilo motivovať rôzne komunity ako Sokol, skaut a Česká rada detí a mládeže, aby stromy prihlasovali.

Koľko takých stromov môže byť na Slovensku?

Určite menej ako v Česku. So Slovenskom je to na mape stromov podobné ako so Sudetmi. Tam, kde idey čechoslovakizmu a budovania nového štátu v roku 1918 neboli silné, ako napríklad v nemeckej komunite, ale aj na Slovensku a v Zakarpatí, sadili menej stromov. To však neznamená, že tam nie sú.

Sadili tie stromy aj na Slovensku najmä Česi?

Mali k tomu vzťah aj Slováci, hoci slabší ako v českej časti republiky.

Mapa doteraz objavených stromov slobody

Pri strome v Nitre zasadenom v roku 1968 na hornom nádvorí Nitrianskeho hradu je poznámka, že ho po roku 1989 dal vykopať a zlikvidovať kardinál Chryzostom Korec. Čo sa vtedy stalo?

Snažili sme sa zistiť detaily, takto nám ten príbeh vyrozprával miestny znalec, archeológ. Keďže stromov je veľa, nemáme kapacitu pátrať hlbšie po tých príbehoch. Aj mňa by to zaujímalo.

Čo o strome hovorí web Stromy slobody:

Lipu zasadili na hornom nádvorí Nitrianskeho hradu pred budovou biskupského paláca v súvislosti s takzvanou Pražskou jarou na jar roku 1968. Hlavným organizátorom výsadby bol európsky známy znalec rímskej doby Titus Kolník, vedecký pracovník Archeologického ústavu SAV. Strom si pekne rástol, ale po prevrate v roku 1989 ho biskup kardinál Chryzostom Korec nechal vykopať a zlikvidovať.

Denník N už pátra po detailoch príbehu tohto stromu. Ak o ňom niečo viete, máte historické dokumenty, alebo poznáte aj príbehy iných stromov slobody, píšte na juraj.konik@dennikn.sk alebo na stromysvobody@nap.cz.

Pri druhom slovenskom strome v Senici sa v historickom dokumente píše, že ho vysadil zväz protifašistických bojovníkov v roku 1968. Prelínalo sa to aj v iných prípadoch – sadili po vojne častejšie tieto stromy partizáni a bojovníci proti fašizmu?

Skôr to je izolovaný prípad. Zhodou okolností ho zmapovala naša kolegyňa, stážistka v nadácii Partnerství. Strom sadil jej dedo. Informácie o Slovensku sú kusé.

Námestie vo Vlachovom Březí v roku 1930 a 2018. foto – Marek Olbrzymek a Stromy slobody

Kto teda tie stromy sadil?

Po vzniku republiky prišla najväčšia vlna výsadby v roku 1968, pri 50. výročí Československa. Spôsobilo to veľké paradoxy. Na rozdiel od roku 1918, keď to bolo spontánne, išlo to zospodu a stromy sadili okrášľovacie spolky, sokoli, skauti, v roku 1968 to išlo zhora. Iniciovali to miestne národné výbory a komunistická strana. Vyzývali ľudí, aby stromy sadili pri výročí, vyzýval na to Československý rozhlas, prihlásila sa k tomu vláda. Dva mesiace pred výročím však prišlo k invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Z výsadieb sa často stali protesty proti okupácii. Zmapovali sme mnohé takéto prípady, ľudia za to boli aj perzekvovaní.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom