Denník N

Menej výhier, menej gólov, starší hráči. Slovensko na MS v grafoch

Pozreli sme sa na štatistiky Slovenska z majstrovstiev sveta: koľko sme dali gólov, koľkokrát sme zdolali najlepšie tímy či prehrali s najslabšími, koľko hráčov prišlo z NHL. Potvrdzuje to, že zlaté obdobie bolo v rokoch 2000 až 2007.

Sotva do štvrťfinále

Celkovo sa dá doterajšia história samostatného Slovenska na majstrovstvách sveta rozdeliť na tri etapy. V začiatkoch sa nám ešte nedarilo preniknúť medzi najlepšie krajiny, z NHL chodilo len málo hráčov, chýbali možno skúsenosti.

Zlaté obdobie sa dá ohraničiť rokmi 2000 až 2007. Vtedy sme získali tri medaily, často sme porážali silných súperov, nikto sa nebál o postup do štvrťfinále (s výnimkou roku 2006, keď sme postúpili aj vďaka pomoci iných tímov). Nasledujúce roky boli ústupom.

Keď tréner Vladimír Vůjtek hovorí, že aj tento rok je cieľom štvrťfinále, nie je to alibizmus. Za posledných sedem rokov sa Slovensku podarilo iba dvakrát dostať do štvrťfinále, v oboch prípadoch náš tím do play-off priviedol práve tento český tréner.

Mnohí kritizujú, že naši juniori každý rok idú na majstrovstvá sveta do 20 rokov s cieľom nevypadnúť, teda skončiť lepšie ako na 10. mieste. Keď sa však pozrieme na seniorov, podľa juniorských pravidiel by za posledné roky vypadli už štyri razy.

Strielame menej gólov

Preč sú tiež časy, keď sme strieľali gól za gólom a súper odchádzal s debaklom. V roku 2003 sme mali priemer päť gólov na zápas, porazili sme Japonsko 10:1, Ukrajinu 9:3 či Rakúsko 7:1. Spolu s domácim Fínskom sme mali najvyšší priemer gólov na zápas na turnaji. Mimochodom, o rok neskôr na MS v Česku sme mali nadupaný tím hráčmi z NHL, no doplatili sme na slabú koncovku (len 2,67 gólu na zápas). V semifinále a v zápase o tretie miesto sme dali len gól.

Teraz je to iné. Na MS v roku 2009 sme dali v priemere len 2 góly na zápas, o rok neskôr len o trochu viac. V posledných rokoch sa to trochu zlepšilo, no aj tak je priemer viac ako tri góly na zápas skôr výnimkou ako pravidlom.

Samozrejme, súvisí to aj s tým, že slabšie tímy hrajú lepšie ako pred desiatimi rokmi, podobné debakle nedostávajú ani od kvalitnejších tímov. Viac ako tri góly na zápas dali na posledných MS len Kanada, USA, Rusko a Francúzsko.

Víťazstiev je menej

Koľkokrát sa tieto majstrovstvá sveta bude fanúšik tešiť po víťaznom zápase? Posledné roky to bolo menej často ako kedysi. V zlatom období 2000 až 2007 sme na šiestich šampionátoch vyhrali štyri zápasy a viac. V zlatom roku 2002 sme vyhrali osem zápasov z deviatich, o rok neskôr sedem. V roku 2000 sme si víťazstvá šetrili na vyraďovaciu časť, celkovo ich bolo len päť.

Od roku 2008 je to už horšie. V rokoch 2009 až 2011 sme vyhrali iba po dva zápasy zo šiestich. V roku 2008 sme síce vyhrali tri, no Slovensko vtedy hralo o udržanie sa dva zápasy so Slovinskom. Celkovo tak tento ročník vyzerá podľa štatistiky oveľa lepšie (aj počtom gólov), ako bol v skutočnosti.

Najlepšie tímy neporážame 

Ak chceme hrať o medaily, musíme porážať najlepších. Ešte stále sa za ne považujú tímy top 6 (Kanada, USA, Rusko, Česko, Švédsko, Fínsko). Aj keď na majstrovstvách sveta, kde nehrajú ich najlepšie zostavy, ľahšie medzi ne preniknú aj iné tímy. A najmä Spojené štáty sem väčšinou prídu s mladým, menej kvalitným tímom.

V zlatom období sme tímy z top 6 porážali celkom pravidelne, až sa začalo hovoriť o top 7. Počas zlatých majstrovstiev v roku 2002 sme zdolali až päť takýchto mužstiev. Od roku 2008 je to však vzácnosťou. Poraziť tím z top 6 sa nám odvtedy podarilo len za éry Vladimíra Vůjteka. V roku 2012 na ceste za striebrom (USA, Kanadu a Česko) a o rok neskôr tím USA.

Slabší nám kradnú body

O čo menej často porážame silné tímy, o to častejšie prehrávame s kedysi slabšími. Od roku 1998 do roku 2007 sme prehrali s tímom mimo top 6 len v roku 2006 (s Bieloruskom 2:1). Odvtedy sa nám to stáva každý rok, s výnimkou strieborného šampionátu v roku 2012. Predvlani sme prehrali s Lotyšskom a Rakúskom, vlani nás stála štvrťfinále prehra s Francúzskom.

Je to však aj tým, že tieto tímy sa zlepšujú a dokážu brať body aj lepším tímom. Francúzsko bolo vlani vo štvrťfinále, Švajčiarsko skončilo na MS vo Švédsku v roku 2013 druhé. Dokazuje to aj množstvo hráčov, ktoré má napríklad Dánsko, Švajčiarsko či Nemecko momentálne v NHL.

Tím starne

Znie to možno neuveriteľne, ale keď sa hral naposledy šampionát v Česku v roku 2004, mali sme na súpiske iba dvoch tridsiatnikov. Jozef Stümpel a Richard Kapuš mali obaja 31 rokov. Tento rok sa od Česka vraciame a len trénerom deklarovaný prvý útok Gáborík, Kopecký, Miklík je starší ako najstarší hráči v roku 2004. Majú 33 a 32 rokov.

Rok 2004 bol extrémny (priemer kádra bol 23,6 roka a možno aj pre chýbajúce skúsenosti sme napokon s hviezdnym tímom odišli bez medaily), no celkovo sa dá povedať, že za posledné roky reprezentácia Slovenska na MS starne. Vrcholom bol domáci šampionát, kde priemerný vek hráča bol takmer 31 rokov. Rozlúčka starej generácie, ako ju nazývali sami hráči, napokon nedopadla slávne.

Káder nad 27, respektíve 28 rokov sme mali aj iné roky. Výnimkou bol len vlaňajšok, keď na MS išiel relatívne mladý káder (26 rokov), najmladší za posledných desať rokov. Rovnako mladý a mladší káder však vlani mali aj Švajčiari, Dáni, Švédi, Rusi, Američania či Kanaďania.

Stále menej hráčov z NHL

Znova spomenieme rok 2004 a MS v Česku. Na slovenskej súpiske bolo z 24 hráčov šestnásť takých, ktorí v tom roku hrali v NHL. Táto liga je stále najlepšia na svete a v zlatom období sme získavali medaily, keď sme mali v tíme dostatok hráčov z nej.

No ako klesá počet Slovákov v NHL (tento rok 13), logicky klesá aj počet posíl z NHL, ktoré môžu pomôcť Slovensku na majstrovstvách sveta. Napríklad v roku 2013 hrali v našom tíme len dvaja, rok predtým štyria. Práve MS 2012 sú však príkladom toho, že aj so štyrmi hráčmi z NHL sa dá spraviť medaila.

Tento rok by mali za Slovensko hrať siedmi hráči z NHL, čo je relatívne veľa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.

Pozn. Pri štatistikách sme vychádzali z údajov IIHF (dostupné odtiaľto). Pri veku hráčov sme brali počet rokov, ktoré mali k 1. máju daného roku. Pri víťazstvách a prehrách sme brali aj tie po predĺžení a samostatných nájazdoch, do roku 2006 sa zápasy končili aj remízou. Pri hráčoch z NHL sme brali to, čo IIHF uvádzala pri hráčovi na súpiske (napríklad vlani Marekovi Hrivíkovi napísali klub NHL New York Rangers, aj keď zaň nikdy nehral a bol vtedy len na jeho súpiske). V roku 2005 bola NHL výluka, hráči hrali v Európe. IIHF má na stránke štatistiku len od roku 2000, preto sme niektoré grafy robili až od tohto roku.

Teraz najčítanejšie