Denník N

Šampionát v Košiciach je aj resetom našich hláv

Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Dóm sv. Alžbety v Košiciach

Keď hokejový zväz oznámil, že Slovensko odohrá základnú skupinu v Košiciach, hovorilo sa o prešľape a dokonca o podraze.

Do Košíc je príliš ďaleko. Vždy bolo. Aj z Prahy, aj neskôr z Bratislavy. Nejde pritom ani tak o tých vzdušných 313 či cestných 405 kilometrov. Tá vzdialenosť je predovšetkým mentálna. Ani dnes nie je nič výnimočné počuť od vedľajšieho kaviarenského stolíka z mladých úst: „Košice? Tam som nikdy nebol.“

Dávno už pritom neplatí okrídlená veta, že Slovensko sa končí za stanicou Vinohrady. Tí, ktorí do Košíc z nejakých dôvodov zablúdili, ostali väčšinou milo zaskočení. Akoby čakali, že tam na križovatkách budú musieť dávať prednosť sprava rebriňákom.

Fenomén centrum verzus periféria však nie je iba naše špecifikum. Rovnako nie je dovidieť z talianskeho Ríma do Lecce a na severe sa dokonca o podpätku Apeninskej čižmy bavia ako o Afrike a miestnych nenazvú inak ako „terroni“ (talianska obdoba nášho „sedláka“). Napriek tomu však nenájdete Taliana, ktorý by nepoznal miestny starobylý amfiteáter

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie