Juraj Čokyna
Zemetrasenia nezabíjajú, domy áno. Tak znie jedna z fráz, ktoré geológovia po celom svete opakujú už desiatky rokov. Ich varovania sa však často stretnú s ignorantstvom.
„Aby ste vedeli, o čom je zemetrasenie, musíte jedno také zažiť,“ povedal v januári pre denník Nepali Times 89-ročný Bhuyu Maharjan, ktorý si na celý život zapamätal pocity, aké zažil počas veľkého zemetrasenia, ktoré sa v Nepále odohralo pred 81 rokmi.
No ľudí ako Bhuyu je už v krajine málo. Napriek tomu, že Káthmandu seizmológovia opakovane dávali na prvé miesto medzi svetovými mestami, kde je veľmi vysoké riziko silného zemetrasenia, nepálske úrady reagovali len veľmi pomaly.
Mohlo to prísť kedykoľvek
„Nikdy sme si nepredstavovali, že budeme čeliť takejto pohrome,“ povedal v sobotu Minendra Rijal z nepálskej vlády. Nebola to pravda.
Len týždeň pred tým, ako Nepál zasiahlo zemetrasenie so silou 7,8 magnitúdy, sa v Káthmandu na konferencii stretlo asi 50 vedcov z celého sveta. Debatovali o riešeniach, ktoré by mohli Nepálu pomôcť, aby najbližšie veľké zemetrasenie prežil s čo najmenším počtom škôd a obetí na životoch.
„Vláda vedela, že má problém. Ten bol však taký veľký, že nevedeli, kde a ako začať,“ povedal pre agentúru AP Hari Ghi z Geohazards International, medzinárodnej organizácie, ktorá sa zameriava na prevenciu následkov zemetrasení.
Miestny denník Nepali Times už v roku 2013 napísal, že aj keď miestni vedia, čo pri zemetrasení hrozí, len málokto z nich si stavia domy odolné otrasom, spevňuje existujúce budovy, alebo si pripravuje zásoby na dni po katastrofe.
„Ďalšie veľké zemetrasenie môže prísť v ktorýkoľvek deň,“ napísali noviny. Nepálska vláda sa napokon rozhodla, že začne od škôl a nemocníc. Využila na to peniaze od zahraničných donorov a v regióne okolo Káthmandu každý rok spevnila 50 škôl.
„Ak by sme boli bohatou krajinou, jednoducho by sme ich zbúrali a postavili nové a silnejšie. Lenže nie sme,“ hovoril vtedy pre Nepali Times Amod Dixit, inžinier z vládnej agentúry pre technologické inovácie.
Väčšina domov sa však v rýchlo rastúcom Káthmandu aj naďalej stavala bez potrebných bezpečnostných opatrení. Tak ako staršie budovy. Aj preto Americká geologická agentúra odhaduje, že ak by sa podobné zemetrasenie odohralo vo vyspelej Kalifornii, bolo by obetí 100-krát menej.
Pesimistické scenáre sa nenaplnili
Najpesimistickejšie scenáre, ktoré hovorili, že po ďalšom veľkom zemetrasení môže len v Káthmandu zahynúť 100-tisíc ľudí, sa našťastie nepotvrdili. Aj keď presný rozsah škôd ešte nie je známy, počet obetí ostane v tisícoch.
V Nepále však od soboty panuje humanitárna kríza – desiatky tisíc ľudí prespia už tretiu noc na ulici, nemocnice sú preplnené a ľudia nemajú prístup k pitnej vode či jedlu. A UNICEF tvrdí, že takmer milión nepálskych detí potrebuje okamžitú humanitárnu pomoc.
Tá už do Káthmandu intenzívne prúdi, miestne letisko však nápor nezvláda a jedno indické lietadlo s pomocou sa dokonca muselo vrátiť späť. Podľa šéfa nepálskeho úradu vlády krajina potrebuje hlavne „stany, suché oblečenie, plachty, matrace a 80 druhov liekov“. Nemajú tiež technológie a expertízu, aby vedeli pomôcť všetkým, ktorí sú aj po troch dňoch uviaznutí pod troskami budov.
Ešte stále nie je isté, koľko ľudí zahynulo v odľahlých regiónoch blízko epicentra. Podľa denníka Guardian je síce rozsah škôd na týchto miestach veľký, počet obetí sa však „bude počítať v stovkách, nie tisícoch“.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
