Denník N

EÚ musí Taliansku pomôcť aj tým, že mu zaplatí za prijímanie utečencov

Migranti v Stredozemnom mori. Foto – TASR/AP
Migranti v Stredozemnom mori. Foto – TASR/AP

Nová vláda nereprezentuje všetkých Talianov. Tí sú väčšinou proeurópski a nechcú byť vyčlenení z Únie alebo z eura.

Po krízovej situácii, ktorá trvala posledné tri mesiace, má teraz Taliansko vládu postavenú na nestabilnej koalícii Hnutia piatich hviezd a Ligy. Pre tieto dve strany bude ťažké sa dohodnúť na rozpočte, ale rozpočet, ktorý nakoniec navrhnú, pravdepodobne prekročí obmedzenie, ktoré bolo Taliansku uložené ako členovi eurozóny, čo by zasa vyvolalo politickú krízu. Je možné, že vláda by potom padla a Taliansko by ešte v priebehu tohto roka alebo pravdepodobnejšie začiatkom budúceho roka čelilo novým voľbám.

Únia nesmie Talianov trestať

Výsledok ďalších talianskych volieb bude veľmi závisieť od toho, ako bude Európska únia reagovať na nepokojnú situáciu v tejto krajine. Európa má silnú tendenciu využiť túto situáciu na to, aby Taliansku dala lekciu. Ak by EÚ postupovala týmto spôsobom, vykopala by si tak svoj vlastný hrob, keďže by tým vyprovokovala negatívnu reakciu talianskych voličov, ktorí by potom znovu zvolili Hnutie piatich hviezd a Ligu, a tie by tak ešte viac posilnili svoju pozíciu.

Namiesto toho, aby sa EÚ snažila dať Taliansku lekciu, mala by si položiť otázku, čo sa môže Európa naučiť zo zvratov, ku ktorým došlo v Taliansku? Taliansko sa vždy silne zastávalo EÚ, pretože Taliani nedôverovali svojej vlastnej vláde. A mali k tomu dobrý dôvod. Talianska vláda mala totiž tendenciu ku korupcii a riadila sa postupmi, ktoré neslúžili záujmom ľudí. Únia však nesmie Talianov trestať za prečiny, ktorých sa dopustili ich vlády.

Nespravodlivá utečenecká záťaž

Čo spôsobilo opodstatnenú nespokojnosť Talianov, ktorá viedla k tomu, že hlasovali pre budúce vládne strany? V prvom rade za to môže chybná migračná politika Európy, ktorá pre Taliansko predstavuje neúmernú záťaž. EÚ nemá spoločnú migračnú politiku. Každý členský štát má svoju vlastnú politiku, ktorá je často v rozpore s politikou iných členských štátov.

V Únii však platí takzvané nariadenie Dublin III platné pre všetky členské štáty. Toto nariadenie stanovuje, že za utečencov je zodpovedná prvá krajina EÚ, na ktorej územie vkročia. To má na Taliansko neúmerný dosah, pretože medzinárodné normy vyžadujú, aby utečencov, ktorých lode zachraňujú z mora, vylodili v najbližšom bezpečnom prístave, čo v praxi znamená v Taliansku.

Utečenci sa mohli donedávna presunúť ďalej na sever Európy, kam aj chceli ísť. Ale od konca roku 2015 tak Francúzsko, ako aj Rakúsko zavreli svoje hranice a zachránení migranti uviazli v Taliansku. Táto situácia je nielen nespravodlivá, ale tiež predstavuje veľkú finančnú záťaž v čase, keď Taliansko po ekonomickej stránke zaostáva za väčšinou ostatných európskych krajín. Podľa môjho názoru to je hlavný dôvod, prečo mala Liga v nedávnych voľbách taký úspech.

Okrem toho majú ľudia obavy ekonomického charakteru. Taliani sú väčšinou proeurópski a nechcú, aby boli vyčlenení z európskeho projektu alebo eura. Vyjadrujú však opodstatnené sťažnosti, ktoré sa týkajú správy eurozóny. Talianska vláda potrebuje nájsť lepšiu argumentáciu, než sú hrozby, že sa vzdá eura. Ak by koalícia zaviedla akúkoľvek inováciu, ktorá by mohla byť považovaná za paralelnú menu, vyvolalo by to útok na štátne dlhopisy a vklady v talianskych bankách.

Reforma migračnej politiky

Čo môže v tom prípade urobiť Európa preto, aby ovplyvnila výsledok ďalších talianskych volieb vo svoj prospech? Musí zmeniť nariadenie Dublin III a zaplatiť veľkú časť nákladov na integráciu a podporu migrantov v Taliansku. Ich násilné premiestnenie inde nie je ani možné, ani žiaduce. Iné krajiny, najmä Poľsko a Maďarsko by sa tomu neúnavne bránili. Maďarský premiér Viktor Orbán vyhral posledné voľby vďaka tomu, že svoju kampaň postavil na nepravdivom tvrdení, že som chcel Maďarsko zaplaviť moslimskými imigrantmi. Vždy som zastával stanovisko, že rozdeľovanie utečencov v Európe by malo byť úplne dobrovoľné.

Zo zásady dobrovoľnosti vyplýva, že problém s Dublinom III sa nemôže vyriešiť násilným premiestnením utečencov, ale len tak, že EÚ bude Taliansku poskytovať finančnú náhradu za migrantov, ktorí sa tam vylodia. Taliansko v minulosti vždy veľmi vítalo nielen politických utečencov, ale aj ekonomických migrantov. To sa zmenilo až vtedy, keď Francúzsko a Rakúsko zavreli svoje hranice a vodca Ligy Matteo Salvini získal volebné víťazstvo tým, že taliansku verejnosť podnecoval proti migrantom.

Migranti v skutočnosti predstavujú finančnú záťaž pre prijímaciu krajinu len dovtedy, kým sa integrujú. Z dlhodobého hľadiska predstavujú pre prijímaciu krajinu oveľa väčší prínos, než sú náklady na ich integráciu. Kladiem si otázku, ako dlho bude podnecovanie verejnosti proti migrantom zaručeným prostriedkom, ako vyhrať voľby? Ľudia si nakoniec uvedomia, že ich bezcharakterní politici klamú.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie