Prezidentský kandidát Mikloško: Pôjdem až do konca, neodstúpim, ani keby mal Kotleba postúpiť do druhého kola
Mali by sme sa pokúsiť dostať do života trošku radosti, hovorí bývalý predseda Národnej rady, ktorý nemá na prezidentskú kampaň žiadne peniaze a nehanbí sa za to.
Kandidovať vás vyzýva skupina vašich dlhoročných kamarátov a známych. Výnimkou je organizátor protestov Juraj Šeliga. Stačilo vám, že sa za vás postavili kamaráti? Nechcelo by to širšiu podporu?
Nechcem sa skrývať za mená, ale sú pre mňa výnimočne významné. Uvedomil som si, čo to znamená, keď dá podpis pod výzvu človek ako Rudolf Dobiáš alebo Tomáš Janovic. Tí ľudia tam dali nielen podpis, verejne mi vyslovili svoju dôveru. Je to pre mňa motivácia, že do toho idem a nesiem si so sebou záväzok, aby som nezlyhal – aj kvôli týmto ľuďom, ktorí sú významní.
Asi to nebolo úplne bez vášho vedomia. Kto vás prehovoril?
Priatelia mi to pripomínali častejšie. V jednej chvíli ma výtvarný kritik Juraj Mojžiš pozval na kávu a spýtal sa, či by som kandidoval, keby zohnali podpisy ľudí, ktorí sú známi. V tej chvíli som sa vnútorne rozhodol, že by som na takú výzvu odpovedal áno.
Prečo vlastne kandidujete?
Vo verejnom živote som 50 rokov – 20 rokov som bol v disente a ďalších 20 rokov v parlamente. Bola to cesta, na ktorej boli úspechy i porážky. Keď sa spätne obzerám, pre mňa bola podstatná tá cesta – že som išiel a chcel sa angažovať v rámci tejto krajiny a spoločnosti. A aj teraz som si povedal, že do toho idem. Niekomu sa môže zdať čudné, že do toho idem tretíkrát. Ale idem.
Aké za a proti ste zvažovali pri rozhodovaní o kandidatúre?
Hoci by sa o tom nemalo hovoriť, prvá vec je, že nemám žiadne peniaze. A to sa nehanbím
