Múzeum dizajnu: Zoltán Salamon vrátil detským časopisom detský pohľad

Venoval sa všetkým oblastiam komunikačného dizajnu od knižnej grafiky cez plagátovú tvorbu až po výstavnícke realizácie. Zoltán Salamon pracoval samostatne na voľnej nohe a po roku 1989 aj v rámci kolektívu grafického štúdia.

Pôvodne študoval architektúru, najprv v rokoch 1959 – 1960 na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej. Odtiaľ potom prestúpil na novovzniknuté oddelenie architektúry na Vysokej škole výtvarných umení, kde študoval pod vedením profesorov Dušana Kuzmu, Vojtecha Vilhana a Václava Kautmana.

Práve v prostredí tejto školy sa Salamon mohol konfrontovať aj s inými výtvarnými oddeleniami, najmä grafickým a ilustračným. To ho nakoniec priviedlo k tomu, že sa stal profesionálnym grafickým dizajnérom.

Ohník, Zornička a Včielka

Po skončení štúdia v roku 1965 začínal Zoltán Salamon ilustrovaním a grafickou úpravou detských časopisov. Postupne začali prichádzať ďalšie zákazky na tvorbu kultúrnych plagátov, výstavníckych realizácií, tvorbu značiek a logotypov, pracoval pre knižné vydavateľstvá Tatran, Slovenský spisovateľ, Obzor, Smena a Veda.

V 60. rokoch boli jeho kľúčovými zákazkami práce pre detské časopisy Včielka, Zornička a Ohník. Tie predtým podliehali tvrdej cenzúre a politickej propagande, ale Salamonovi a jeho kolegom sa podarilo opäť prinavrátiť pôvodnú detskú tvár.

Salamon sa ako ilustrátor prispôsoboval detskému pohľadu, vychádzal z detského výtvarného prejavu a robil najmä koláže z farebných papierov a používal jednoduchú líniovú kresbu farebnými fixkami.

Od ilustrácie k výstavníctvu

V 70. a 80. rokoch sa už Zoltán Salamon viac venoval iným zákazkám a spolupracoval s knižnými vydavateľstvami. Podieľal sa hlavne na knižných edíciách Jantár vydavateľstva Obzor, Štafeta vydavateľstva Smena a Zenit vydavateľstva Tatran.

Salamonove knižné obálky idú štýlovo ruka v ruke s jeho plagátovou tvorbou. Vypracoval si svojský typografický rukopis.

Na knižných obálkach vytváral štruktúry z typografických prvkov a písem, kde zakomponoval názov, ukážky textu z knihy a doplnil ich jednoduchým obrazovým symbolom alebo ilustráciou.

Za pozornosť stoja aj jeho početné novoročenky, ktoré robil pravidelne od 80. rokov. Plagáty tvoril hlavne pre výstavy či veľtrhy, je autorom množstva výstavných plagátov pre Slovenskú národnú galériu.

Vo veľkom sa venoval výstavníctvu, kde mohol spojiť svoje skúsenosti z oblasti architektúry a grafického dizajnu. Jeho najúspešnejšími realizáciami boli výstavnícke riešenia Bienále ilustrácií v Bratislave zo 70. a z 80. rokov.
Podieľal sa na samotnej fyzickej podobe danej expozície, jej orientačnom systéme a grafickej úprave sprievodných plagátov a katalógov.

IQ Design Studio

V roku 1988 mal Zoltán Salamon svoju prvú jubilejnú autorskú výstavu v Bratislave. Po Nežnej revolúcii začal učiť na Vysokej škole výtvarných umení a viedol ateliér úžitkovej grafiky. Tento ateliér bol predtým degradovaný iba na ateliér politického plagátu, no aj vďaka Salamonovej práci sa jeho koncepcia postupne menila na všeobecný úžitkovú grafiku, respektíve na grafický dizajn.

V decembri roku 1989 si Zoltán Salamon spolu s kolegami, grafickými dizajnérmi Milanom Machajdíkom a Pavlom Rozložníkom splnili svoj sen a založili si grafické štúdio s názvom IQ Design Studio. Salamon bol do roku 2006 jeho kreatívnym riaditeľom.

Prvé roky v ňom pracovali na zákazkách iba oni traja, neskôr si privolávali na pomoc aj mladšiu generáciu grafických dizajnérov – študentov a absolventov z VŠVU. Medzi ich klientov patrili Slovenské národné divadlo, Prvá stavebná sporiteľňa, tvorili obálky pre Revue svetovej literatúry, podieľali sa na reklamnej kampani pre automobilku Škoda, robili etikety vín a množstvo log a značiek pre súkromné firmy.

Často sa však museli prispôsobovať aj požiadavkám a vkusu klienta, čo sa niekedy odrazilo v kolísavej kvalite výsledného dizajnu. Viac výtvarne sa mohli prejaviť pri zákazkách na divadelné plagáty pre Slovenské národné divadlo, s ktorým dlhodobo spolupracovali. Tieto ilustračne poňaté plagáty patria k jedným z najlepších prác slovenského grafického dizajnu v rozpačitých 90. rokoch. Po roku 2006 Zoltán Salamon odišiel do dôchodku, no zostával aj naďalej výtvarne činný. Zomrel v roku 2015 po ťažkej chorobe.