Denník N

Znôška banalít na hlavičkovom papieri ministerstva školstva posvätená ministerkou Lubyovou

Ministerka školstva Martina Lubyová. foto N - Peter Kováč
Ministerka školstva Martina Lubyová. foto N – Peter Kováč

Dobrá správa je, že po voľbách po tomto nezmysle ani pes neštekne.

Autor pôsobí ako profesor na Filozofickej fakulte UK

Minulú stredu vláda po dlhom odkladaní napokon schválila Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania na roky 2018–2027. V časti, ktorá je venovaná vysokým školám, nie je nič, čo by vôbec stálo za zmienku, a preto ani neprekvapuje, že na tento obsahovo prázdny text vysokoškolské reprezentácie (zatiaľ?) nereagovali.

Napriek tomu by bola chyba prejsť ho mlčaním, keďže dokument je názorným dôkazom toho, prečo od ministerky a ministerstva v tomto volebnom období už nemožno nič pozitívne očakávať. A iba dúfať, že predstieraním aktivity nepokazí aspoň to, čo funguje.

K dokumentu Učiace sa Slovensko (ten vznikol za éry ministra Plavčana, ale on, našťastie, na jeho obsah nemal nijaký vplyv) mohli mať zamestnanci školstva na všetkých stupňoch vzdelávania kritické pripomienky, ale v každom prípade obsahoval myšlienky, vízie, viac či menej smelé (a viac či menej prínosné) predstavy o tom, kam sa má naše školstvo uberať. Bolo o čom diskutovať a sporiť sa.

A to platí aj pre Správu o stave školstva na Slovensku, ktorá vznikla v roku 2013 počas ministrovania Dušana Čaploviča – aj na tento dokument sa Národný program odvoláva. Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania v pasážach o vysokom školstve však ani nepredstiera, že by mal akékoľvek ambície poskytnúť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie