Denník N

Voličské nálady sú stále proti demokratom

Clintonovci. Foto – TASR/AP
Clintonovci. Foto – TASR/AP

Desať rokov od začiatku najhoršej ekonomickej recesie od čias veľkej hospodárskej krízy voliči stále trestajú hlavne strany na ľavici a odmeňujú najmä tie na pravici.

Autor je americký analytik
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Po tohtotýždňových úspechoch v kalifornských primárkach sú americkí demokrati stále viac optimistickí, čo sa týka ich vyhliadok v nadchádzajúcich kongresových voľbách. Ale mali by si všimnúť aj širší obraz dnešnej ľavo-pravej politiky. V poslednom desaťročí stredoľavica na Západe devastujúco prehráva. Kým sa americkí demokrati nepostavia tejto realite a nevymyslia stratégiu, ako zabrániť tejto prílivovej vlne porážok, v novembri sa môžu opäť ocitnúť vo veľmi prekvapujúcej a nemilej pozícii.

Desaťročný odklon od ľavice

Keď sa pozriete na počty ich zástupcov v kongrese, v kongresoch jednotlivých štátov a na guvernérskych postoch, zistíte, že demokrati sú na tom takmer najhoršie za posledných sto rokov. Ale nie sú v tom sami. David Miliband v roku 2011 poznamenal, že rok predtým Labouristická strana, ktorú viedol, zaznamenala svoj druhý najhorší volebný výsledok za takmer storočie. V tom istom roku dopadli švédski sociálni demokrati najhoršie od roku 1911. V Nemecku v roku 2009 kedysi dominantní sociálni demokrati skončili najhoršie od vzniku spolkovej republiky v roku 1949. Pre establišmentovú ľavicu vo Francúzsku boli posledné výsledky najhoršie od roku 1969. Od roku 2011 sa situácia ľavice síce trochu zmenila, ale väčšinou k horšiemu.

Tento stav vyzerá ešte záhadnejšie, keď vezmete do úvahy všetky súvislosti. Desať rokov od začiatku najhoršej ekonomickej recesie od čias veľkej hospodárskej krízy – globálnej finančnej krízy spôsobenej hlavne bezohľadnosťou súkromného sektora – voliči do veľkej miery potrestali strany na ľavici a odmenili najmä tie na pravici. Prečo?

Nemožní lídri a chýbajúce odpovede

Na túto otázku odpovedá skupina expertov, ktorá minulý rok vydala knihu s názvom Prečo ľavica stráca: Úpadok stredoľavice v komparatívnej perspektíve. Vo svojom predslove poukazuje profesorka na Barnard College Sheri Berman na to, že odpoveď je závislá od troch faktorov. 

Prvým sú lídri. V politike jednoducho záleží na osobnostiach. Stačí sa pozrieť na rozdiel medzi Donaldom Trumpom a Hillary Clintonovou a na ich schopnosť inšpirovať svojich fanúšikov a efektívne komunikovať. Tony Blair nedávno poukázal na to, že z väčších západných krajín má jasne stredoľavého lídra len Kanada, kde je predsedom vlády Justin Trudeau. A nie je náhoda, že je Trudeau charizmatický a svojich voličov strhol svojím odkazom „slnečnej cesty“. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa dá tiež považovať za stredoľavicového politika, taktiež preukázal podobný talent. No vezmite si britských labouristov, ktorých už dva volebné cykly vedú ľudia, čo bežných Britov vôbec nenadchýnajú.

Ale nemožní lídri nemôžu byť hlavným vysvetlením, pretože fenomén porážok ľavicových strán je príliš rozšírený. Nemôže to byť tak, že ľavicu všade na Západe simultánne prevzali zlí politici. Bermanovej druhým faktorom je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie