Pôsobil tam aj rabín Chatam Sofer: vzácnej synagóge vo Svätom Jure hrozí zánik
Neďaleko od Bratislavy sa rozpadáva synagóga z roku 1790. Každý, kto bude opäť hovoriť o našom vzťahu k histórii a pamiatkam, by si mal prečítať tento smutný príbeh.
Svätý Jur je príjemné, pekné vinohradnícke mestečko na úpätí Malých Karpát. Väčšina Bratislavčanov si ho spája s vínnymi pivnicami a výletmi. Pár minút chôdze od Morového stĺpu v centre objavíte uličku a v nej impozantnú stavbu – synagógu v bývalej Jesenákovej kúrii. Je v dezolátnom stave, cez obrovské diery v streche zateká.
Súkromná majiteľka nekoná napriek tomu, že objekt je od roku 2016 zapísaný ako národná kultúrna pamiatka (NKP) a má tak možnosť požiadať o fondy na záchranu a obnovu.
Sofer, Karmasin aj Vrba a Wetzler
Skôr než si povieme, prečo je to tak, pripomeňme, že kedysi multietnický a multikonfesný Svätý Jur (žili tu Slováci, Nemci aj Židia) sa spája s mnohými historickými osobnosťami a postavami. Okrem Chatama Sofera (1762 – 1839) tu žil aj predseda nacistickej Deutsche Partei Franz Karmasin – vodca slovenských Nemcov počas 2. svetovej vojny. A keď z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau ušli Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler, ukrývali sa aj v miestnom piaristickom kláštore.
Etnológ, spisovateľ a bývalý predseda bratislavskej Židovskej náboženskej obce Peter Salner sa s existenciou synagógy v Jure bližšie zoznámil pri budovaní Memoriálu Chatama Sofera na prelome milénia.
„Predstavil“ mu ju vtedy riaditeľ Medzinárodného výboru pre záchranu hrobov mudrcov z Prešporka Romi Cohn. Tento bratislavský rodák, od roku 1949 úspešný podnikateľ v New Yorku a v každej dobe a situácii silno veriaci Žid, je obdivovateľom Chatama Sofera.
Salner spomína: „V priebehu rekonštrukcie sme sa rozprávali o mnohých veciach. Pri jednej takejto príležitosti sa ma spýtal,
