Vedec z NASA: Sme na dobrej ceste nájsť na Marse známky života

Mars má v určitých ohľadoch podobné podmienky ako naša Zem. Má štyri ročné obdobia a atmosféru, a hoci je jeho priemerná ročná teplota okolo -60 °C, pár týždňov v roku dosahuje aj kladné hodnoty.

Aj preto tam vedci naďalej hľadajú stopy života. Experti z NASA už v roku 2012 vyslali na prieskum vozidlo Curiosity, aby zbieralo a analyzovalo vzorky, z ktorých by mohli vedci vyvodiť dôkazy o živote na tejto planéte.

Po najnovšom objave, ktorý potvrdzuje, že aj na Marse sa vyskytujú organické molekuly nevyhnutné pre život, sme k tomu o krok bližšie. Významnú štúdiu zverejnil vo štvrtok vedecký časopis Science.

„Pravdepodobnosť, že sa počas budúcich misií nájdu známky života, teda ak na Marse nejaký život bol, sa týmto zvýšila,“ povedal pre agentúru AP jeden z členov projektu Ashwin Vasavada z NASA.

Presvedčivé dôkazy

Stopy, ktoré by dokazovali prítomnosť organických látok na Marse, sa objavili už aj v minulosti, no posledné zverejnené dôkazy sú podľa agentúry AP nielen najstaršie, ale i najpresvedčivejšie.

Rover objavil organické stopy s obsahom uhlíka v skalnatom podloží starom tri a pol miliardy rokov. Vedci predpokladajú, že v Galeovom kráteri, odkiaľ horniny pochádzajú, sa mohlo kedysi nachádzať plytké jazero.

Ak sa niekedy na Marse nachádzali mikroorganizmy, je pravdepodobné, že žili v podobnom prostredí. Práve takéto jazerá poskytujú mikroorganizmom ideálne podmienky na život. Nedá sa vylúčiť ani možnosť, že tam žijú dodnes.

Objav molekúl s obsahom uhlíka však nemusí mať biologické vysvetlenie. Na povrch Marsu sa mohli dostať pri geologických procesoch alebo po dopade asteroidov, komét, meteoritov či medziplanetárneho prachu.

Vrchných päť centimetrov

Astrobiologička Jennifer Eigenbrodová z NASA je nadšená myšlienkou, že by na Marse mohol jestvovať život, no zároveň ju fascinuje predstava, že sa život na Marse možno vôbec nikdy nerozvinul.

„Je to trochu zložitejšia otázka, no myslím si, že pri hľadaní života na Marse musíme byť trpezlivejší. Potrebujeme navštíviť miesta, ktoré považujeme za najvhodnejšie na život, a objaviť ho tam,“ dodala pre agentúru AP hlavná autorka štúdie o organických molekulách.

Eigenbrodová zároveň pripomína, že povrch Marsu je neustále vystavený žiareniu z vesmíru a radiácia rozkladá organické látky. „Hľadanie pradávnych organických látok z čias, keď mohol byť Mars obývateľný vo vrchných piatich centimetroch pôdy, môže byť pre nás dobrou školou predtým, než sa nasledujúce misie dostanú hlbšie pod povrch,“ vraví odborníčka.

Metán neznámeho pôvodu

V súvislosti s Marsom to však nie je jediný významný objav. Výskumníci zároveň potvrdili, že hodnoty metánu v jeho atmosfére sa v priebehu rokov striedavo zvyšovali a znižovali. Aj táto štúdia sa vo štvrtok objavila v časopise Science.

Vozidlo Curiosity meralo hodnoty metánu vyše štyri a pol roka. Za ten čas sa ukázalo, že na severnej pologuli je výskyt metánu najvyšší koncom leta, zatiaľ čo na južnej pologuli jeho hodnoty narastajú koncom zimy.

Podľa hlavného autora štúdie Christophera Webstera je to prvý raz, čo hodnoty metánu na Marse vykazujú nejakú pravidelnosť.

„Nemáme žiaden dôkaz, že metán vzniká biologickým spôsobom, a hoci máme k dispozícii nové údaje, nedokážeme to ani vylúčiť,“ vraví Webster. Ak by sa nepotvrdil jeho biologický pôvod, existuje možnosť, že vznikol pri neživých, napríklad geologických procesoch.

Sme na správnej ceste

Podľa Webstera je však pravdepodobnejšie, že plyn presakoval z podzemných rezervoárov cez trhliny v zemskej kôre. Na povrchu mohol priľnúť k čiastočkám prachu či skalám a pri vyšších teplotách sa uvoľňovať do atmosféry.

Ďalšie testovanie izotopov uhlíka v metáne by mohlo vrhnúť na nový objav viac svetla, no kým nedokážeme vzorky dopraviť na Zem, nemali by sme sa nechať uniesť.

„Či existujú nejaké stopy života na Marse? To stále nevieme, najnovšie výsledky nám však vravia, že sme na správnej ceste,“ povedal pre webstránku NASA Michael Meyer, hlavný výskumný pracovník programu Mars Exploration.

Musíme byť trpezlivejší

Po organických molekulách na Marse pátrala už misia Viking v roku 1976, no jej sondy nedokázali zozbierať vhodné vzorky a výsledky celého projektu tak boli mizivé.

Vozidlo Curiosity, ktoré na Mars dorazilo v roku 2012, už bolo vybavené vlastným laboratóriom. Mohlo tak nahrievať zozbierané horniny a pozorovať, aké látky sa zo vzoriek uvoľňujú.

V roku 2013 sa pokus ešte nevydaril, a tak bolo potrebné poobzerať sa po lepších materiáloch. Vzorky, ktoré prispeli k posledným zisteniam, pochádzali z lokality vzdialenej 6,4 kilometra od prvého náleziska.

Zdá sa, že objav metánu v atmosfére a stopy uhlíka v pradávnych horninách vedcov z NASA povzbudili. Očakávajú, že ich nový rover Mars 2020 spolu s vozidlom ExoMars, ktoré vyvinula Európska vesmírna agentúra, získa ďalšie dôkazy o prítomnosti organických látok na Marse.

Tentokrát už nebude musieť hľadať iba päť centimetrov pod povrchom, ale pozrie sa aj do väčšej hĺbky.

Dostupné z DOI: 10.1126/science.aas9185, DOI: 10.1126/science.aaq0131