Sprievodca N Tbilisi: Sovietska Atlantída a príliš liberálny nočný život

Tam, kde leží Tbilisi, sa nám to môže zlievať do neprehľadnej mapy neznámych krajín. Od hlavného mesta kaukazského Gruzínska nás oddeľuje 3000 kilometrov a Čierne more. No prekvapivo sa na Tbilisi môžeme pozerať aj ako na suseda.

Hoci s ňou nemá spoločné hranice, cez 90 % obyvateľov si predstavuje budúcnosť v Európskej únii. Vláda masívne investuje do turizmu, odbúrava vízové bariéry, buduje letiská a snaží sa dotiahnuť aerolinky. Výsledkom je napríklad aj to, že New York Times, Guardian či Lonely planet začali posledné roky obsadzovať Tbilisi na popredné pozície v rebríčkoch miest, ktoré odporúčajú navštíviť. Tbilisania vidia v turizme budúcnosť a veľmi chcú, aby ste prišli.

Snahu zapáčiť sa turistom vidieť už na letisku. Nevítajú vás obrazy big-brother diktátora, ktoré sú v tomto regióne bežné, ale obrázky žien v trblietavých večerných šatách, pripíjajúcich si proseccom. Neklamný znak, že sa vás niekto snaží zlákať do kasína, kde také výjavy nájdete zriedka. Výmenou za prístup na letiskové wifi vás postrčia do dverí kasína – na e-mail vám zašlú poukaz na bezplatný drink a prvú hru zadarmo v kasíne Via Gra.

Našťastie, Tbilisi ponúka aj iné lákadlá. V najstaršej časti mesta sú starobylé sírové kúpele, ktoré nájdete v podobe spustnutej sovietskej verejnej služby, ale aj kvalitného wellness zariadenia. Obklopujú ich tradičné multigeneračné rodinné domy okolo starých úzkych uličiek. Časť tohto dedičstva, ktoré sa nepodarilo zapísať do Unesco, je nahradená kópiami, časť je v pôvodnej podobe a tvorí akési historické slumy. Patria k tomu najšarmantnejšiemu v meste.

Centrum priamo obopína hora so zábavným parkom, ruským kolom a reštauráciami, ku ktorým vedie až do jednej v noci zubačka. Na konci hory, ale stále v centre, je pevnosť Narikala, ku ktorej vedie lanovka. Tá spája vrch s moderným parkom a modernými stavbami od talianskych, japonských a nemeckých architektov. Správne chápete, že Tbilisi má ďaleko od jednoduchej predstavy zúboženej postsovietskej metropoly.

Chudobu vidieť viac na druhej strane rieky Mtkvardze, kde sa tržnice v okolí staníc metra rozlievajú do ulíc na všetky strany a zaberajú podchody a dvory. Pravý breh je síce oveľa viac spustnutý, ale je tu niekoľko znamení, že Tbilisi sa hlási k modernému mestu.

Niekoľko kilometrov dlhý historický bulvár Davita Aghmashenebeliho tu zrekonštruovali a veľkú časť zmenili na pešiu zónu. A to v meste, kde bežne vedú šesťprúdovky cez obytné zóny a prejsť cez cestu treba cez vysoký kovový most. Je tu tiež Fabrika, bývalá sovietska textilka, ktorej nádvorie sa každý večer mení na jeden veľký festival plný mladých ľudí. A je tu aj Bassiani, svetovo známy nočný klub v podzemí futbalového štadióna, ktorý je v čele snahy o liberálne Gruzínsko.

K veľkej mestskej destinácii Tbilisi chýba mestská kultúra. Štátnych múzeí a galérií je tu veľa, ale väčšinou nestoja za nič. Pomenej je tu aj pestrých etnických reštaurácií. Gruzínska kuchyňa je však tak nápaditá, pripravovaná v dobrej kvalite, za tak nízke ceny, že to bude úplne stačiť. Je veľmi pestrá aj pre vegetariánov, plná trendových „superfoods“, tu ich však volajú tradičné lokálne suroviny.

V rámci Sprievodcu N vám predstavíme tri fenomény Tbilisi – historické slumy, sovietsku modernistickú a modernú architektúru a klubovú scénu, cez ktorú chcú mladí liberáli zmeniť smerovanie krajiny. Na záver pripojíme sprievodcu mestom so zoznamom miest, ktoré sa oplatí navštíviť.