Denník N

MS 2006: Zidane viedol podceňované Francúzsko za titulom. Až kým neposlal Materazziho k zemi

Foto – AP

Zidane zlyhal, no história bola k nemu spravodlivá. Kým Materazzi urobil to, čo vždy, Zinedine to, čo nikdy. Ľudia si tohto fantastického hráča pamätajú vďaka mnohým veciam – Materazziho pre túto jedinú.

Ak by Kurta Vonneguta zaujímal futbal – o čom nemáme žiadne dôkazy – a najmä ak by bol nažive, pri finále majstrovstiev sveta by vždy pokrčil ramenami a povedal, že takto to chodí.

Majstrovstvá sveta sú teoreticky vrcholom: hrajú na nich najlepšie mužstvá, hrá sa na nich najlepší futbal, no a čo má byť vrcholom vrcholu, ak nie finále? Stretnú sa predsa dva najlepšie tímy z najlepších. Akurát nič z toho nie je pravda.

Na majstrovstvách sveta sa málokedy hrá dobrý futbal a finále je málokedy vrcholom. Samozrejme, určí, kto je na ďalšie štyri roky najlepší na svete, ale zriedka je naozaj pamätné. Priveľa je v hre, je to príliš vážne, väčšinou sa bráni, čaká sa na chyby.

Sú však aj výnimky: zriedkavé situácie, izolované momenty v inak pomerne nudných zápasoch, ktoré rozhodnú o tom, že tento konkrétny zápas sa navždy zapíše do histórie nielen preto, že určil, kto je najlepší.

Pretože, a Kurt Vonnegut by súhlasil, svet je nespravodlivý. Takto to chodí. Toto je príbeh posledného zápasu Zinedina Zidana.

Porovnávať Zidana s niekým iným? Nemožné!

Sotva nájdete dvoch hráčov, ktorí by boli rozdielnejší ako Zinedine Zidane a Marco Materazzi.

Ten prvý bol elegantný, ten druhý tvrdý; ten prvý technický, ten druhý surový. Zatiaľ čo svet obiehajú videá Zidanových úžasných trikov, obiehajú ho aj videá Materazziho brutálnych zákrokov.

Zidane bol prirodzený talent, o ktorom sa roky vedelo, že jedného dňa vyhrá všetko, a on to v drese Juventusu a Realu Madrid aj splnil – Materazzimu trvalo 25 rokov, kým si ho niekto všimol, a aj vtedy to bol Everton. Zinedine Zidane bol výnimočný, Materazzi jeden z mnohých; Zidana si ľudia pamätajú vďaka mnohým veciam, Marca Materazziho pre jedinú. Dával mnoho gólov, väčšinou hlavou, ale do histórie vstúpil ako ten, kto hlavičku dostal. Vo finále majstrovstiev sveta v roku 2006. V predĺžení. Od Zidana.

Aby sme si rozumeli: Marco Materazzi mal svoje limity a pôsobil neohrabane, ale nezaobídete sa bez neho. Aby hráči ako Zidane mohli robiť svoje finty, musia hráči ako Materazzi tvrdo makať. Brániť, strkať, a ak treba, faulovať. Provokovať, dostať žltú aj červenú kartu. Je to špinavá robota, nikto vás nebude zbožňovať, a to je ten základný rozdiel.

Hráčov ako Zinedine Zidane milujeme, hráčov ako Marco Materazzi akurát tak tolerujeme – ale viete, čo by na to povedal Kurt Vonnegut.

Hanba na úvod

Keď sa začínali majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2006, Francúzi mali iba jeden, ale zato podstatný problém: hrali príšerne.

Mužstvo, ktoré na prelome tisícročí vládlo svetovému futbalu, sa ledva vyhrabalo z ľahkej kvalifikačnej skupiny, Zinedine Zidane s reprezentáciou skončil a málokto mu to mohol vyčítať. Vek na to mal, vyhral všetko, nikomu nič nedlhoval.

Majstrovstvá sa blížili a mužstvo hralo zle aj naďalej. Poplach: tréner Raymond Domenech Zinedina Zidana spolu s Thuramom a Makélélém presviedčal, aby sa do reprezentácie vrátili. Mená zvučné a úspešné, ale spolu mali 98 rokov.

Súhlasili, vrátili sa, nepomohli. Francúzsko hralo zle aj naďalej. Aj na majstrovstvách sveta malo ľahkú skupinu, ale vytrvalo si robilo hanbu; remizovalo so Švajčiarskom aj s Južnou Kóreou, naveľa-naveľa porazilo Togo, ale chápete. Togo.

Čo však bolo horšie, Zinedine Zidane bol prakticky neviditeľný. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

MS vo futbale

Teraz najčítanejšie