Architekt Roman Koucký: Závidím Bratislave, že sa naučila stavať stometrové domy

Odmieta slovo zeleň, tvrdí, že Praha by sa mala zahustiť a nerozumie strachu ľudí z výškových budov. O hlavnom meste Česka tvrdí, že je to spiaca kráska, pretože na úrovni správy mesta sa podľa neho nič zásadné nedeje. Architekt Roman Koucký pritom sám v posledných rokoch viedol práce na novom územnom pláne Prahy.

Obrovský dokument pod názvom Metropolitný plán bol prednedávnom odovzdaný pražskému magistrátu a predstavený verejnosti. Od roku 2023 by sa podľa neho mal riadiť rozvoj českého hlavného mesta. O tom, ako by sa Praha mala v budúcnosti rozvíjať, sme hovorili na pôde Institutu plánování a rozvoje (IPR), v rámci ktorého Metropolitný plán vznikol.

Odkedy sa historicky datuje plánovanie Prahy ako mesta?

Určite sa nedá vynechať Karel IV. a jeho založenie Nového Města pražského v 14. storočí. To bol najväčší urbanistický počin, ktorý Praha v začiatkoch plánovaného rozvoja zažila. Zakladanie gotických miest dnes mnohí nepovažujú za urbanizmus, pritom išlo o jasne geometricky štruktúrované mestá. Moderné plánovanie Prahy sa rozbieha koncom devätnásteho storočia, kedy začali vznikať mapy rozvoja nových prímestských častí. Pôvodne išlo o samostatné mestá – Smíchov, Karlín, Libeň či Vinohrady. Tento rozvoj súvisel so zbúraním barokových hradieb a s dôsledkami priemyselnej revolúcie. To, čo dnes vnímame ako mestské plánovanie, má teda zhruba sto rokov.

Bežný človek, ktorý nevidí do urbanistických procesov, môže mať dojem, že mesto sa rozvíja akosi samo. Mohlo by mesto existovať aj bez plánovania?

Ľudia, ktorí to takto vnímajú, nemusia byť ďaleko od pravdy. Mesto je živý organizmus, je to spoločenstvo zhmotnené v stavbách. A existuje viacero urbanistických teórií, podľa ktorých je naša predstava o riadení mesta naivná. Na druhej strane sú takí, ktorí si myslia, že mesto nejako riadia. V skutočnosti ho však len čiastočne ovplyvňujú. Zvykli sme si na to, že pri tvorbe mesta by malo ísť o riadený proces. Keď sa však niekde objaví potreba postaviť domy, nie je to riadené, táto potreba jednoducho vznikne.

A ak to mám posunúť až ad absurdum – mestské plánovanie sa dnes dostalo to takej krízy, že by bolo zaujímavé premýšľať o tom, aby sa neplánovalo vôbec. Možno by to malo pre mesto blahodárny účinok. Keď som to však predniesol pred študentmi v Bratislave, takmer ma vypískali.

Neplánovať vôbec znie od vás prinajmenšom paradoxne, keďže ste hlavným autorom nového Metropolitného plánu. A ten sa usiluje o to, aby sa rozvoj Prahy nejakým spôsobom nastavil.

Paradox to bezpochyby je. Moja dlhoročná prax ma však privádza k záveru, že