Politika do škôl patrí
Veľa študentov si myslí, že nemáme slobodu, veľa ich chce emigrovať a veľmi málo ich dôveruje štátnym inštitúciám. Diskusie na školách ponúkajú veľmi zlý obraz o Slovensku.
Autor pracuje v Living Memory
Už je to viac ako dvadsať rokov, čo nemecká profesorka politológie, Gesinne Schwannová, vo svojej knihe Zamlčovaná vina – ničivá moc dvojakej morálky napísala, že s narastajúcimi politickými priestormi, od regionálnych zväzkov (EU), až po globalizáciu hospodárstva, ktorá zahrnuje stále viac záujmových a sociálnych skupín, kultúrnych tradícií, ekonomických zväzkov, rastie potenciál konfliktov a komplexnosť vzájomných súvislostí, ktoré vyžadujú politické odpovede a rozhodnutia.
V dôsledku veľkých migračných pohybov sa stretávajú rôzne kultúry, etniká, národnostné tradície a postuláty nezávislosti. V súvislosti s tým hovorí pani profesorka o následnej strate jednoty, keď ide o vzory a skúsenosť. Konfliktný potenciál vyostruje aj nastupujúci trend oslabovania istôt poskytovaných sociálnym štátom. Politický liberalizmus podľa nej schvaľuje egoizmus a obhajobu partikulárnych záumov, čím v spoločnosti priživuje sebectvo. (S tým, samozrejme, nemusí každý súhlasiť, ale teraz nejde celkom o to). Reakciou je návrat k obmedzeným lokalitám, etnickým koreňom, k partikularite.
S rastúcim konfliktným potenciálom a pribúdajúcimi konfliktami súvisí aj rastúca neistota. Neistota psychologického rozpoloženia občanov, ktorí sa necítia bezpečne ukotvení, ale naopak, prepadajú vykoreneniu a prebúdza sa u nich strach a agresia. Neistota
