Vysvetľuje hrôzy holokaustu či mučenie v Abú Ghraib? Ožila debata o Stanfordskom väzenskom experimente

Zmení sa dobrý človek v zlom prostredí na netvora schopného ubližovať nevinným ľuďom, ak má tú moc? Debata o Stanfordskom väzenskom experimente z roku 1971 sa rozprúdila po zdrvujúcej kritike, ktorá ho označila za podvod.

Väzni poslúchajú príkazy dozorcov v Stanfordskom väzenskom experimente, ktorý vykonal psychológ Philip Zimbardo a jeho tím v roku 1971. Foto – PrisonExp.org

„Pane Bože, úplne horím,“ kričal zúfalý Douglas Korpi na dozorcov. „Nechápete? Chcem odtiaľto vypadnúť. Je to tu úplne na hovno. Ďalšiu noc už nevydržím. Nezvládnem to.“

Korpi, inak známy ako väzeň 8612, sa takýmto spôsobom zrútil niekoľko dní po tom, čo ho zadržiavali v improvizovanom väzení v podzemí Stanfordskej univerzity.

Psychológ Philip Zimbardo tam v roku 1971 spravil psychologický experiment, ktorý vošiel do dejín. Ľudí náhodne rozdelil na dozorcov a väzňov a skúmal, či sa stotožnia so sociálnou rolou, ktorú im pridelili.

Prečo sa v koncentračných táboroch diali také ukrutnosti?

Experiment mal pôvodne trvať dva týždne, no ukončili ho už po šiestich dňoch, pretože niektorí dozorcovia zneužili svoje mocenské postavenie natoľko, že väzňov začali telesne týrať a ponižovať.

Korpiho dramatický výstup mal ukazovať, že situácia vo väzení vyeskalovala do stavu, ktorý sa už nedal zniesť.

Zimbardo spravil experiment preto, lebo chcel pochopiť, za akých okolností môžu aj dobrí ľudia robiť zlé veci.

„Sociálnu psychológiu veľmi zasiahla téma druhej svetovej vojny. Psychológovia sa snažili porozumieť tomu, ako je vôbec možné, že sa v koncentračných táboroch diali také ukrutnosti. Lebo počas norimberského procesu sa nacisti bránili tým, že iba počúvali rozkazy,“ povedal psychológ Radomír Masaryk o motivácii Zimbardovho výskumu, ktorý sa týkal vplyvu konformity a sociálnych rolí na naše správanie.

Masaryk pôsobí v Ústave aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave.

Dozorcovia nútili väzňov čistiť záchody a opakovane robiť kľuky. Foto – PrisonExp.org

Fingovaný výstup

Lenže v ostatných rokoch je slávny Stanfordský väzenský experiment tvrdo kritizovaný. Vytýkajú sa mu mnohé chyby v dizajne a nadinterpretácia výsledkov.

Tento mesiac vyšla ďalšia kritika, ktorá je výnimočná tým, že si v nej autor Ben Blum neberie vôbec servítku a experiment bez rozpakov opakovane označuje za lož a podvod.

Samozrejme, strhla sa búrka reakcií, ktorá neobišla ani Zimbarda. Najprv prisľúbil odpovede na naše otázky, no potom zaslal 19-stranovú obhajobu s tým, že nám povolil čerpať z nej ešte predtým, ako ju oficiálne vydá. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom