Keď z ničoho nič umrú najstaršie baobaby, ide o ďalší signál, že náš svet nie je v poriadku

Keď sa ľudia či zvieratá vydali naprieč africkou savanou, vždy tam stáli. Ako stabilný bod v krajine sa týčili k oblohe a svojou korunou poskytovali tieň počas horúcich dní.

Baobaby, ktorým hovoria aj „drevené slony“, sú majestátne a odolné stromy, ktoré si pamätali časy Platóna či Rímskej ríše.

Deväť z trinástich najstarších a päť zo šiestich najväčších baobabov na svete však za posledných dvanásť rokov začalo nevysvetliteľne umierať, píšu vedci v časopise Nature Plants. Podľa nich je to nevídaná udalosť.

Za vyprahnuté stromy môžu podľa vedcov dlhé obdobia sucha a rastúce teploty, pre ktoré už stromy nedokázali aj napriek svojej húževnatosti prežiť meniacu sa klímu.

„Domnievame sa, že hromadné vymieranie tisícročných baobabov môže súvisieť s významnými zmenami klimatických podmienok, ku ktorým dochádza najmä v južnej Afrike,“ povedal pre britský Guardian doktor Adrian Patrut, jeden zo spoluautorov štúdie. Aby mohli tento predpoklad potvrdiť, musia pokračovať v ďalších výskumoch.

Za najviac postihnuté oblasti považujú Zimbabwe, Namíbiu, Botswanu, Zambiu a Juhoafrickú republiku.

„Keď takto rýchlo v krátkom čase usychajú stromy dlhodobo adaptované na suché podmienky, je to neklamná známka, že s naším životným prostredím niečo nie je v poriadku,“ povedal pre Denník N ekológ Alexander Ač.

Aj keď zatiaľ oficiálne nebol potvrdený konkrétny vplyv klimatickej zmeny, ide podľa neho o ďalší z celosvetového radu varovných signálov, ktoré nám príroda vysiela. „Podobné problémy majú mnohé iné porasty v rôznych častiach sveta,“ dodal Ač.

Neumreli na starobu

Pôvodným účelom štúdie bolo zistiť, ako sa stromy stanú takými obrovskými. Výskumníci zistili, že kmeň baobabu rastie nie z jedného, ale z viacerých jadier. Podľa Krugerovho národného parku je „veľmi ťažké baobaby zabiť“.

Môžu byť spálené alebo zbavené kôry, no naďalej budú tvoriť novú a pokračovať v raste. Keď zomrú, jednoducho zhnijú zvnútra, náhle sa zrútia a nechajú po sebe len hromadu dreva.

“The fact that these trees just suddenly died in the early part of this century is to me a canary in the mine” https://t.co/m0BIhHBKHd

— The New York Times (@nytimes) June 13, 2018

V prípade vymretia starých baobabov ekológ Alexander Ač hovorí, že ide „o bezprecedentnú udalosť“, kde nejde o vek stromov.

„Baobaby sa normálne dožívajú niekoľko tisíc rokov. Mali by sme ich zachovať pre budúce generácie a nie byť svedkami ich neradostného konca,“ povedal Ač.

Stromy mali od 1 100 do 2 500 rokov a niektoré z nich boli široké ako autobus. Tím vedcov hovorí, že by sa baobaby mohli dožiť až 3-tisíc rokov. Najstarší z nich, baobab pinkwe zo Zimbabwe, sa však dožil polovicu z toho a asi pred siedmimi rokmi nevysvetliteľne odumrel.

Strom života

Prastaré baobaby inšpirovali mnohých rozprávkarov, fotografov či cestovateľov. Ľudstvo už odpradávna hovorí o ikonickom africkom baobabe ako o „strome života“. Pre jeho konáre ťahajúce sa k nebu sa hovorí, že rastie „koreňmi opačne“.

„Upozornil som malého princa, že baobaby nie sú kríky, ale stromy veľké ako kostoly, a keby so sebou doviezol aj celé stádo slonov, toto stádo by si neporadilo ani s jedným baobabom,“ píše sa v príbehu Malý princ od Antoina de Saint-Exupéryho.

Podľa výskumného tímu je baobab najväčší a najdlhšie žijúci kvitnúci strom. Prirodzene sa nachádza v oblasti africkej savany a mimo kontinentu v tropických oblastiach, do ktorých bol umelo zasadený.

Strom slúži ako masívny sklad vody a jeho plody živia zvieratá aj ľudí. Listy baobabu možno pripravovať podobne ako špenát, alebo sa používajú na výrobu tradičných liekov. Z kôry sa tká lano, koše, látky a klobúky.

V rokoch 2005 až 2017 výskumníci skúmali a datovali „prakticky všetky známe veľmi veľké a potenciálne staré“ africké baobaby, čo predstavovalo viac ako 60 jednotlivých stromov.

Pri baobaboch je náročnejšie určiť ich vek. Na rozdiel od iných stromov sa nemôžu výskumníci spoliehať na letokruhy.

Porovnávajúc údaje o obvode, výške, objeme dreva a jeho veku, zaznamenali „nečakaný a zaujímavý fakt“, že väčšina najstarších a najväčších stromov zomrela počas obdobia štúdia.

Medzi deviatimi mŕtvymi stromami je aj najväčší zo vzácnych prastarých baobabov – hoolboom z Namíbie. Týčil sa do výšky viac ako 30 metrov a obvod jeho kmeňa bol asi 35 metrov.