Denník N

Tradičná a moderná medicína si neodporujú, moderné liečebné postupy vychádzajú z tých tradičných

Paracelsus, najväčší z alchymistov šestnásteho storočia, vstúpil medzi prvými do rozhrania medzi alchýmiou a vedou. Spoliehal sa na vlastné pokusy a pozorovania viac ako na dogmy. Foto - Fotolia
Paracelsus, najväčší z alchymistov šestnásteho storočia, vstúpil medzi prvými do rozhrania medzi alchýmiou a vedou. Spoliehal sa na vlastné pokusy a pozorovania viac ako na dogmy. Foto – Fotolia

Ak sa prestaneme očkovať, ľudstvo nevymrie. Je však isté, že západná civilizácia sa takýmto rozhodnutím vráti minimálne o storočie dozadu. A možno ešte ďalej a mor budeme opäť raz liečiť koloidným zlatom.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

V tomto roku čelí Európa nevídanému nárastu výskytu osýpok. Zaznamenali sa aj viaceré prípady úmrtia. Umierajú najmä deti s nedostatočným alebo oslabeným imunitným systémom, teda napríklad bábätká alebo deti, ktoré prekonali transplantáciu kostnej drene.

Príklad – rodičia nenechali svoje dieťa zaočkovať, to ochorie a nakazí v triede svojho spolužiaka, ktorý sa síce s oslabenou imunitou, ale vyliečený, práve vrátil do života po náročnej najmodernejšej protinádorovej liečbe.

Vyliečil sa z leukémie, aby umrel na osýpky.

Čierny kašeľ

Alebo iný príklad – mladá mamička je nositeľkou baktérie Bordetella pertussis a nevie o tom. Práve dojčí svoje trojtýždňové bábätko, občas si odkašle a nevedomky nakazí dieťa čiernym kašľom.

Pre dojča je to život ohrozujúce ochorenie – ešte si nestihlo vybudovať vlastnú imunitu a proti čiernemu kašľu sa očkuje až od veku 2 mesiacov.

Vystrašená mamička teraz prosí o najmodernejšie terapeutiká, pričom úplne stačilo, aby bola štandardne zaočkovaná.

Princíp očkovania vznikol v starovekej Číne

Vyspelá západná civilizácia prestala o seba zodpovedne dbať. Každý sa síce stará o seba, ale problém je, že iba o seba. Dostali sme sa do stavu, v ktorom nám súčasný pokrok v medicíne na jednej strane umožňuje vyliečiť sa z chorôb donedávna považovaných za smrteľné, na druhej strane sa dobrovoľne vzdávame múdrosti, na ktorej ten pokrok stojí, a otvárame bránu chorobám, na ktoré sme už takmer zabudli.

A hľadáme cesty von, o ktorých vieme, že nikam nevedú, ale aj na to sme zabudli. Na najvyšších poschodiach stavby, ktorú voláme pokrok, skúmame najcitlivejšími metódami správanie jednotlivých molekúl v bunkách, a zároveň búrame základy, na ktorých tá stavba stojí. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie