Premrhaná šanca za 76 miliónov, hovoria o rekonštrukcii kaštieľa v Rusovciach architekti

Kaštieľ v Rusovciach roky chátral. Architekti upozorňujú, že investícia vo výške viac ako sedemdesiat miliónov eur absolútne nespĺňa transparentné kritériá výberu realizačného tímu ani súčasné prístupy k rekonštrukcii architektúry.

Vizualizácie obnovy rusovského kaštieľa.

Sú to už tri roky, čo Slovenská komora architektov Úradu vlády navrhla, že im pomôže pri organizácii verejnej súťaže architektonických návrhov rekonštrukcie kaštieľa v Rusovciach. Ten aj s parkom pustne už od roku 2000, keď štát pre nedostatok peňazí zastavil rekonštrukciu.

Ako skončil podnet komory architektov, je známe od pondelka: Návrh s rozpočtom 76 miliónov eur vznikol bez súťaže architektonických návrhov a za dva dni od jeho zverejnenia a videa vizualizácie sa stretol s opovrhnutím odbornej verejnosti. Stihol sa už stať aj terčom výsmechu na sociálnych sieťach.

Ale vráťme sa ešte k ponuke komory adresovanej na Úrad vlády v roku 2015. Sotva by niekto tipoval, že odpoveďou Úradu vlády bol vtedy podnet na disciplinárne konanie predsedu komory.

Čo je teda dnes o projekte známe? Do rekonštrukcie kaštieľa, čeľadníka a priľahlého anglického parku chce štát investovať takmer 76 miliónov eur. V obnovenom komplexe má byť komunitné centrum, múzeum, reštaurácia, sobášna sieň aj viacúčelový a oddychový priestor. Areál s parkom a historickými záhradami má slúžiť verejnosti.

Prvé vizualizácie nákladnej rekonštrukcie sú od firiem Dopravoprojekt a Metroprojekt, ktoré uspeli vo verejnom obstarávaní pod hlavičkou Združenie NKP Rusovce. Ich autorom je architekt Jaroslav Meheš, zodpovednou projektantkou krajinnej architektúry je Tamara Reháčková.

„Jedna rovina je podpriemerná technická úroveň týchto vizualizácií ponášajúca sa na počítačové hry z deväťdesiatych rokov, a druhá vec je samotný návrh s charakterom podobného datovania,“ hovorí Peter Lényi, architekt z ateliéru 2021.

Kaštieľ v Rusovciach sa začal rekonštruovať ešte v 90. rokoch, v roku 2000 boli práce zastavené pre nedostatok peňazí. Foto – TASR

Sobášna sieň na vizualizácii Združenia NKP Rusovce, ktoré ide pamiatku rekonštruovať.

Budúca vináreň v obnovenej budove Čeľadníka.

Reštaurácia.

Vestibul kaštieľa.

Keď je kritériom architektúry cena

Výber architekta aj kvalita návrhu mali podľa Lényiho napĺňať najvyššie očakávania už na prvý pohľad, ak zvážime, že ide o investíciu z verejných zdrojov do rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky a celý proces vedie jeden z funkčne najvyšších úradov v krajine.

Pod najvyššími očakávaniami si predstavuje, že projekt navrhne špičkový architekt na základe víťazstva v súťaži návrhov a následne dopracovaný návrh bude dostatočne presvedčivý voči laickej aj odbornej verejnosti. „Je veľká škoda, že sa to nepodarilo,“ hovorí Lényi.

Jedným z dôvodov, prečo to tak nie je, bude s veľkou pravdepodobnosťou fakt, že sa neuskutočnila verejná súťaž architektonických návrhov. Súťaž na zhotoviteľa projektu oznámil Úrad vlády v máji 2015 vo svojom vestníku. Jediným kritériom výberu bola najnižšia cena.

Práve vtedy Slovenská komora architektov Úrad vlády v júni 2015 upozornila, že to nie je najvhodnejší postup pri takejto dôležitej zákazke a že jej predpokladanou hodnotou vo výške milión eur porušuje zákon o verejnom obstarávaní. Podľa zákona totiž musí obstarávateľ pri zákazkách v oblasti architektúry, územného plánovania a stavebného inžinierstva urobiť súťaž návrhov už od hodnoty 130-tisíc eur.

Úrad vlády na list komory architektov podľa predsedu komory Imricha Pleidela vecne nereagoval. Po viac ako dvoch mesiacoch však z Úradu vlády prišiel podnet na začatie disciplinárneho konania voči jeho osobe ako štatutára stavovskej organizácie architektov.

„Jeden z podnetov mi v septembri 2015 vytýkal, že som na základe zákona nespolupracoval s orgánmi verejnej správy, čo bol úplný nezmysel, keďže sme sa naopak svojím listom snažili o aktívnu komunikáciu. Úradu vlády sme ponúkali pomoc, aby sme dospeli k rozumnému riešeniu, ale zjavne o túto spoluprácu záujem nebol. Zdalo sa mi, že sme skôr zasiahli do niečoho, čo už bolo rozbehnuté, a neboli sme tam vítaní,“ hovorí Imrich Pleidel, šéf Slovenskej komory architektov.

Úrad vlády hovorí, že na list Imricha Pleidela reagoval a že dokonca „prostriedkami dostupnými verejnosti“ viackrát deklaroval svoj záujem uskutočniť súťaž, ale komora ho kontaktovala až štyri dni pred ukončením lehoty na predkladanie ponúk.

Na základe listu od predsedu komory požiadal úrad vlády o stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý mu potvrdil, že postupoval v súlade so zákonom a súťaž návrhov robiť nemusí.

Takto má vyzerať zrekonštruované hlavné schodisko kaštieľa.

V kaštieli má byť rokovacia miestnosť.

Kaplnka v kaštieli.

Interiéry Rytierskej sály.

Múzeum v budove Čeľadníka.

Slabé až nedostatočné

Zverejnené vizualizácie sú podľa Pleidela výsledok, ktorý iba potvrdzuje nesprávnu metódu obstarávania dodávateľa iba na základe obchodných a technických podmienok. Architekt Jaroslav Meheš sa o zákazku uchádzal už v 90. rokoch, vo svojom portfóliu má  najmä rodinné domy, rekonštrukciu budovy na Panenskej ulici v Bratislave, polyfunkčné objekty a rehabilitačné stredisko pre vrcholových športovcov  v Petržalke.

Dopravoprojekt ako vedúci člen Združenia NKP Rusovce sa sústreďuje najmä na projekty cestných komunikácií, mostov a inžinierskych stavieb.

„To, čo vidíme, iba ukazuje, ako to vyzerá, keď neprebehne súťaž návrhov. Nemáme to s čím porovnať, nevieme, aké by to mohlo mať iné riešenia. Súťaž návrhov často ukáže netradičné prístupy, ktoré dokážu ponúknuť oveľa širší a hlbší obsah a rozsah – z hľadiska celkovej kvality, ale aj ekonomickosti riešenia či dlhodobej udržateľnosti. Zdanlivo vyššia vstupná investícia do súťaže môže priniesť množstvo benefitov v budúcnosti,“ hovorí Imrich Pleidel.

Projekt nepovažuje za kvalitný. „V 21. storočí sa už naozaj dajú nájsť rôzne dobré spôsoby, ako aj mobiliárom a vybavením pripomenúť historické súvislosti bez lapidárneho, ba až primitívneho hľadania pseudohistorických vzorov a foriem. V tomto prípade by naozaj platilo, že menej je viac. To, čo sme videli na vizualizáciách, je aj vzhľadom na predpokladaný účel a reprezentačný charakter priestoru veľmi slabé až nedostatočné, s tým by neuspel hádam ani len študent architektúry v prvých ročníkoch štúdia,“ hovorí Imrich Pleidel.

V roku 2015 sa ako predseda Slovenskej komory architektov obrátil nielen na úrad vlády, ale aj na Úrad pre verejné obstarávanie, aby preveril, či nedochádza k porušeniu zákona. Úrad pre verejné obstarávanie na list neodpovedal, svoju odpoveď tlmočil cez médiá, kde zhodnotil, že zákon nepredpisuje súťaž pred zadávaním zákazky, ak je jej predmetom vypracovanie projektovej dokumentácie, najmä ak ide o opravu, respektíve rekonštrukciu existujúceho objektu.

„Veľmi nás toto stanovisko sklamalo, bolo zvláštne. Úrad ponechal rozhodnutie na vyhlasovateľovi, akú metódu zvolí, napriek tomu, že išlo o prekročenie limitu hodnoty zákazky. Je to, akoby bola na semafore červená, ale vy máte možnosť aj tak sa rozhodnúť, či ju rešpektujete alebo nie,“ hovorí Pleidel.

Dnes je už veľmi skeptický voči tomu, že by ešte niečo mohlo zabrániť rekonštrukcii v intenciách predstavených vizualizácií. Utvrdzuje ho v tom najmä postoj Úradu vlády, ktorý sa skončil disciplinárnym konaním. „Je veľmi dôležité, aby rusovský kaštieľ vstal z popola, ale mohlo sa to udiať kultivovanou cestou,“ hovorí.

Návrh rekonštrukcie nádvoria.

Vizualizácia obnoveného parku.

Park má byť otvorený pre verejnosť.

Rekonštrukcia má aj vďaka dobovým fotografiám vrátiť park do podoby, akú nadobudol počas vlastníctva Lónayovcov, teda v období po roku 1906.

Šetrí sa na zlom mieste

Úrad vlády prisľúbil kompletnú obnovu exteriérov aj interiérov. Na rekonštrukciu musí dozerať Krajský pamiatkový úrad v Bratislave, keďže kaštieľ je národnou kultúrnou pamiatkou. Obnovené majú byť aj historické výmaľby, povrchy stien a stropov.

Ak ide o obnovu kaštieľa v intenciách pamiatkovej ochrany, architekti veria, že pamiatkový úrad dozrie na to, aby sa všetky kroky vykonávali v súlade s jej pokynmi. V zverejnenom návrhu však podľa architekta a zástupcu občianskeho združenia Archimera Martina Zaičeka chýba to najdôležitejšie: zhodnotenie stavby a využitie jej potenciálu cez invenčný návrh prepojený s obsahovým využitím.

„Má ísť o verejný priestor a reprezentatívny priestor. Je priam smiešne, že sa Úrad vlády prezentuje takouto formou. Obzvlášť v prípade rusovského kaštieľa, ktorý sa dlho považoval za budúcu najreprezentatívnejšiu budovu na území Bratislavy. Napriek rozpočtu z toho cítiť lacnotu,“ hovorí Zaiček.

Okolo kaštieľa chodí pravidelne a je mu ľúto, že chátra. Sľúbená investícia podľa neho nie je dôvodom na radosť. „Je to premrhaná šanca, ďalšia v rade. A nejde pritom iba o úsudok z estetiky prevedenia, či bude progresívnejší alebo tradičnejší, musí ostať v medziach pamiatkovej ochrany. Táto investícia bude deklarovaná ako investícia do kultúry, ale kultúrna scéna z nej de facto nebude mať nič, lebo týmto návrhom nedochádza k žiadnemu zhodnoteniu kultúrneho dedičstva s víziou jeho využitia do budúcnosti,“ hovorí Zaiček.

Obchádzanie súťaže návrhov s argumentom nižšej ceny hneď v prvom kroku pritom považuje za zavádzajúce. Cena projektovej dokumentácie, ktorá v tomto prípade určí budúcu podobu projektu, tvorí totiž vždy iba 3 – 5  percent celkovej ceny nákladov na realizáciu.

„Úspora, o ktorej sa tu hovorí a ktorá bola kritériom výberu zhotoviteľa, je minimálna v porovnaní s tým, čo mohla priniesť súťaž návrhov. Súťaženie sa musí stať predmetom verejného záujmu,“ hovorí Zaiček.

Za jeden z mála pozitívnych príkladov v tejto súvislosti u nás vidí obnovu košických Kasární – Kulturparku. Súťaž návrhov vyhral prešovský ateliér zero zero, finálny výsledok kompletnej obnovy budovy a areálu za 26 miliónov eur získal viac architektonických cien a publicitu aj v zahraničí.

Z verejných zdrojov sa momentálne rekonštruuje Slovenská národná galéria. Zákazke za približne 50 miliónov eur tiež predchádzala medzinárodná súťaž architektonických návrhov v roku 2005, projekt prešiel v roku 2012 aktualizáciou a začal sa stavať v roku 2016.

V historizujúcom štýle sa u nás v nedávnej minulosti rekonštruoval napríklad Apponyiho palác. Rekonštrukcii pamiatkovo chránenej budovy však nemusí chýbať ani sebavedomý prístup architektov, rešpektujúcich všetky vrstvy pamiatkovej ochrany, aké nedávno prebehli v Trnave na Trojičnom námestí ako súčasť projektu Nádvorie, alebo v centre Bratislavy, kde v zrekonštruovanom Pállfyho paláci sídli reštaurácia Fach.

Rekonštrukcie historických a pamiatkovo chránených budov môžu aj na Slovensku vyzerať dobre

Rekonštrukcia košických kasární na moderné kultúrne centrum Kulturpark z dielne prešovského ateliéru zero zero získala viacero architektonických cien. Foto – Robo Kočan

Rekonštrukcia meštianskeho domu v Trnave z ateliéru Vallo Sadovský Architects z roku 2015 – 2016. Dnes už k nej pribudli aj ďalšie okolité budovy v rámci projektu Nádvorie. Foto – Tomáš Manina

Rekonštrukcia trnavského Nádvoria zahŕňala obnovu piatich budov, z toho dve sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Na rekonštrukciu dohliadali pamiatkari, i tak má súčasný ráz a je lákadlom pre domácich aj turistov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rekonštrukcia Pállfyho paláca na Ventúrskej ulici v Bratislave z dielne bratov Iľju a Martina Skočekovcov. V interiéroch historického paláca sídli reštaurácia. Foto – Peter Jurkovič

Interiér obnoveného historického Pállfyho paláca s reštauráciou. Foto – Peter Jurkovič

Nemusela to byť iba súťaž návrhov

Z pohľadu Martina Jančoka, architekta za obnovou žilinskej Novej synagógy, ktorá je tiež národnou kultúrnou pamiatkou, nemusela byť súťaž návrhov jediným riešením. Výber projektanta iba na základe ceny však považuje za neprijateľný.

„Súťaž návrhov je u nás v tomto momente naozaj jediným transparentným a oficiálnym spôsobom, ako vybrať najvhodnejšieho zhotoviteľa architektonického diela. Vo svete existujú už aj iné modely, hoci na Slovensku s tým nemáme skúsenosť. V tomto prípade by mohla byť jednou z možností napríklad forma súťažného workshopu, počas ktorého by kvalifikovaní architekti mohli intenzívne komunikovať aj s ďalšími odborníkmi – napríklad s pamiatkarmi o konkrétnych problematických bodoch, aby návrh zodpovedal a riešil skutočný stav,“ hovorí Martin Jančok.

Budovu žilinskej synagógy zrekonštruovali v priebehu piatich rokov za približne 1,5 milióna eur. Skúsenosti zo Žiliny sú podľa neho neprenosné na iné objekty, ale ukazujú podľa neho najmä na to, že urobiť komplexný návrh obnovy takejto pamiatky sa nedá len tak „od stola“ a vyžaduje intenzívnu a dlhodobú prípravu viacerých odborníkov.

Rekonštruuje sa a chátra už takmer 30 rokov

Kaštieľ v Rusovciach je v správe Úradu vlády SR od roku 1995, roky sa Slovensko o kaštieľ s priľahlým areálom súdilo s maďarskou Benediktínskou kongregáciou. Definitívnym vlastníkom pamiatky je štát od roku 2012.

V roku 1996 začal Úrad vlády s rekonštrukciou kaštieľa, ktorý bol už vtedy v zlom stave. Pre nedostatok financií boli všetky stavebné práce ukončené ešte v roku 2000.

K obnoveniu zámeru rekonštrukcie došlo po ďalších dvanástich rokoch. V roku 2013 vláda schválila návrh na zabezpečenie jej financovania. Projekt z roku 1995, na ktorom pracoval architekt Ján M. Bahna s kolektívom, musel byť prepracovaný. Bahna v roku 2014 z prípravy aktualizácie projektu odstúpil. Zdôvodnil to ukončením svojej projekčnej činnosti z dôvodu veku.

Nového zhotoviteľa hľadal Úrad vlády v máji 2015, keď vo vestníku vyhlásil verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie, architektonických služieb a súvisiacich služieb pre rekonštrukciu kaštieľa, priľahlého areálu, čeľadníka vrátane historických záhrad a parku. Kritériom výberu bola najnižšia cena.

Zhotoviteľom všetkých častí rekonštrukcie kaštieľa a areálu sa stalo Združenie NKP Rusovce, ktoré tvoria firmy Dopravoprojekt ako vedúci člen združenia a Metroprojekt Praha, a.s.

Návrh rozpočtu na rekonštrukciu v celkovej odhadovanej výške takmer 76 miliónov eur bol konzultovaný s ministerstvom financií a Útvarom hodnoty za peniaze.

Momentálne prebieha medzirezortné pripomienkovanie Návrhu na zabezpečenie financovania rekonštrukcie NKP Rusovce vrátane priľahlého areálu. Po jeho schválení vládou vyhlási úrad vlády verejné obstarávanie na samotnú realizáciu rekonštrukcie kaštieľa a krajinnej architektúry. Projektu bolo pridelených aj 5 miliónov eur z takzvaných nórskych fondov, pôvodne s podporou projektu rátali už v období rokov 2009 – 2014, kvôli oneskoreniu projekt presunuli na grantové obdobie 2014 – 2021.

Tento článok pre vás odomkla Slovenská komora architektov.