Denník N

Josif Stalin: neodhadol Hitlera, o to bolestivejšia bola jeho porážka

Socialistické učebnice dejepisu ho vykresľovali ako hlavného víťaza vojny, v skutočnosti bol prvé dva roky vojny Hitlerovým spojencom.

[Len pre predplatiteľov: tento víkend máte poštovné na naše knihy zadarmo.]

Josif Visarionovič Stalin (1878 - 1953)
Josif Vissarionovič Stalin (1878 – 1953)

V noci z 21. na 22. júna 1941 stáli po celej sovietsko-nemeckej hranici pripravení nemeckí vojaci. Útok na Sovietsky zväz sa mal začať ráno o tretej. Na jednom mieste dokonca nemeckí ženisti sledovali, ako zo ZSSR cez hranicu prechádza posledný vlak na prasknutie naložený surovinami pre nacistický režim.

Rovnaký okolo polnoci prišiel aj do pohraničného Brestu. O ten mali zakrátko nemeckí vojaci bojovať druhýkrát v priebehu dvoch rokov. V septembri 1939 ho dobyli od Poliakov, aby ho vzápätí na základe spojeneckej dohody odovzdali Sovietom. Teraz si túto mohutnú pevnosť išli definitívne vziať späť.

Keby sa bola druhá svetová vojna akýmsi zázrakom skončila v tej chvíli, asi by sa nevolala svetová. No celkom iste by aj medzi víťazmi tohto konfliktu bol Sovietsky zväz. Hoci na opačnej strane a napriek tomu, že jeho víťazstvo by zďaleka nebolo také monumentálne ako to, ktoré si každoročne pripomíname 8. mája.

Josif Vissarionovič Stalin bol totiž až do rána 22. júna 1941 najmocnejším spojencom Adolfa Hitlera.

Muž z ocele

Josif Džugašvili sa narodil v roku 1878 v gruzínskom Gori. Ako 16-ročný pod vplyvom silne veriacej matky začal študovať v pravoslávnom seminári, no veľmi skoro sa z neho stal profesionálny revolucionár. Zmenil si aj meno. Stal sa z neho Stalin. Muž z ocele. V cárskom Rusku to znamenalo opakované vyhnanstvo na Sibíri a neustále úteky.

Vyslobodenie z tohto kolotoča prišlo spolu s revolúciou v roku 1917, Stalin získal jednu z vedúcich úloh v komunistickej strane a po Leninovej smrti ju úplne ovládol. Na rozdiel od Hitlera, ktorý násilie proti straníkom vo veľkom použil len pri rozbití oddielov SA, Stalin neustále niekoho posielal na smrť.

Stalin s dcérou Svetlanou Allijujevovou, ktorá neskôr ušla do Spojených štátov. FOTO - TASR
Stalin s dcérou Svetlanou Allilujevovou, ktorá neskôr ušla do Spojených štátov. Foto – TASR

Postupne dal povraždiť všetkých skutočných i domnelých konkurentov vo vedení strany a jeho vládnutie sa stalo nikdy sa nekončiacou čistkou. Na jeho konci boli milióny a milióny mŕtvych.

Vlastných ľudí zabíjal aj počas vojny, v ktorej mu išlo o prežitie. Čiastočne to robil vedome v gulagoch a pred popravnými čatami, časť jeho obetí doplatila na hrozný stav dôstojníckeho zboru Červenej armády rozvráteného čistkami počas Veľkého teroru v rokoch 1937/1938 a veľká časť na spojenectvo s Adolfom Hitlerom. Jeho uzavretie v auguste 1939 bolo šokom pre svet, jednostranné vypovedanie ráno 22. júna 1941 zas pre samotného Stalina.

Šokujúce spojenectvo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie