Nepamätajme si Rosického iba kvôli zraneniam, ale ako futbalového umelca. V Prahe sa rozlúčil s kariérou

Boli sme v sobotu v Prahe na exhibičnom zápase, v ktorom sa Tomáš Rosický, jeden z najlepších futbalistov, akých postkomunistická Európa vychovala, rozlúčil s kariérou. „Malého Mozarta“ chválili, ale kvôli zraneniam nikdy nemohol dosiahnuť úplný vrchol.

Foto: AP/Sang Tan

Pred exhibíciou Rosického bývalý spoluhráč z českej reprezentácie aj Arsenalu Petr Čech, ktorý pred pár rokmi patril k top brankárom sveta, v rozhovore pre český Deník Sport povedal: „Myslím si, že po Pavlovi Nedvědovi a pánovi (Josefovi) Masopustovi mohol byť ďalším hráčom, ktorého sme mohli mať so Zlatou loptou. Talent na to má. Je potrebné povedať jednu vec, o ktorej sa veľmi nehovorí, keď sa spomína Tomáš Rosický. Vždy sa hovorí, že to všetko je o talente a dare od Boha. Ľudia si neuvedomia, koľko práce ho to stálo. Pri všetkých smolných zraneniach dostal facku a dokázal sa vždy vrátiť. Každý deň pracoval neuveriteľným spôsobom, aby sa mohol vrátiť, aj keď osud mu nebol úplne naklonený. Vždy sa zodvihol, dokázal začať odznova a prejsť celým procesom, aby sa znova uzdravil a bol tímu prospešný.“

Rosický mal vo svojej kariére smolu na zranenia, ale aj tak dokázal veľa. Bol jedným z najväčších hráčov českej zlatej generácie okolo neho, Čecha a Nedvěda a i na klubovej úrovni dokázal byť rozdielovým hráčom. Takmer vždy, keď sa dostával do vrcholovej formy, sa však zranil. Na svojom poste patril k úplne najlepším a hral vo veľkých zápasoch, no navždy pri ňom budeme mať pocit, že mohol dosiahnuť ešte viac.

„Ak milujete futbal, milujete aj Tomáša Rosického,“ povedal Arséne Wenger, slávny Francúz, ktorý Rosického trénoval v Arsenale. Rodák z Prahy bol prototypom moderného záložníka – dynamického a tvorivého zároveň, plne využiteľného v strede aj na kraji. Dokázal na góly prihrávať aj ich krásne strieľať, ako napríklad v drese Českej republiky proti USA. Bol povestný falšovanými strelami vonkajškom kopačky.

Pre zranenie nedohral ani rozlúčkový zápas

Napriek tomu, že ho brzdili zranenia, Rosický sa bezpochyby stal futbalovou legendou. Patrí k najlepším futbalistom, akí v postkomunistickej Európe vyrástli . Zaslúžil si preto veľkú rozlúčku – posledný duel za pražskú Spartu nemohol kvôli zdravotným problémom odohrať celý, v poslednom zápase za Arsenal mu proti Burnley nevydržala šľacha.

V sobotu večer sa však na pražskej Letnej, kde Rosický vkročil do veľkého futbalu, lúčil vo veľkom štýle: v exhibičnom zápase s účasťou slávnych kamarátov ako Cesc Fábregas či Robin van Persie. „Malý Mozart opúšťa koncertnú halu, ale zostáva v našich srdciach,“ hovoril jeden z PR sloganov na štadióne.

A pritom to vyzeralo tak, že ani ten rozlúčkový zápas sa nakoniec neodohrá. Pár minút pred výkopom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |