Klimatické zmeny spôsobili, že ľad na Antarktíde sa topí trikrát rýchlejšie

Od roku 1992 sa na Antarktíde roztopili tri bilióny ton ľadu, čo by mohlo znamenať takmer 8-milimetrový nárast hladiny morí, píše v novej štúdii v časopise Nature medzinárodný tím vedcov.

Ich práca je dosiaľ najkompletnejším popisom antarktického ľadového štítu.

Na štúdií pracovalo viac ako 80 vedcov a vedkýň zo 44 rôznych organizácií a vypočítali, že do roku 2012 sa na Antarktíde roztopilo asi 84 miliárd ton ľadu ročne.

Trikrát rýchlejšie

Najvarovnejším zistením je však to, že za posledných päť rokov sa rýchlosť topenia takmer strojnásobila na 241 miliárd ton každý rok a tempo stále stúpa.

,,Toto musí byť dôvodom na obavy vlád, ktorým dôverujeme, aby chránili pobrežné mestá a komunity,“ povedal pre britský Guardian profesor Andrew Shepherd, ktorý výskum viedol. Dodal, že rýchlosť topenia bola aj pre nich „prekvapujúca“.

Tím výskumníkov Imbie aktualizoval údaje počas 25 rokov a najnovšie najnovšie dáta o stave ľadovej prikrývky získal pomocou satelitov, pozemných i podzemných meraní. Vďaka medzinárodnej spolupráci polárnikov máme prehľad o skutočnom stave ľadovcov a globálnom náraste hladín morí.

Spaľovanie fosílnych palív

Aj keď cieľom štúdie nebolo zistiť podiel ľudskej činnosti na klimatických zmenách, vedci z topenia ľadu vinia globálne otepľovanie v dôsledku klimatickej zmeny.

Dôvodom je predovšetkým spaľovanie fosílnych palív, vďaka čomu sa okrem meniacej sa teploty v atmosfére, mení aj teplota a kyslosť oceánov. Teplejšie oceány znamenajú rýchlejšie sa topiaci ľad.

Celosvetovo dochádza asi k trojmilimetrovému nárastu hladín morí ročne. Kým doteraz najviac k nárastu hladín morí prispieval topiaci sa ľad v Grónsku, výsledky najnovšej štúdie hovoria o podstatných zmenách aj na Antarktíde.

,,Trojnásobný nárast teraz Antarktídu zaradil do celkového rámca ako jedného z najväčších prispievateľov k nárastu hladiny morí,“ povedal pre BBC profesor Shepherd.

Shepherd odhaduje, že keby sa na Antarktíde roztopil všetok ľad, nárast hladiny morí by mohol byť 50 až 60 centimetrov. Sama Antarktída by mohla zdvihnúť hladinu morí o 15 centimetrov do konca storočia. Tieto údaje by potom nemali dopad len na ľudí žijúcich blízko pobrežia, ale vďaka stúpajúcej hladine sa objaví viac silných búrok a záplav.

Nárast hladiny mora je hrozbou pre mestá od New Yorku po Šanghaj, a tiež pre nízko položené krajiny v Tichom a Indickom oceáne.

Koniec ľadového príbehu?

Ľadový kontinent je z 98 percent pokrytý ľadovým štítom, čo predstavuje 90 percent pevninských ľadovcov planéty.

Ľad je rozdelený do troch oblastí – východnú a západnú časť a na Antarktický polostrov. Takmer všetok roztopený ľad na kontinente pochádza zo západnej časti.

Práve tá je na topenie najcitlivejšia, pretože väčšina jej ľadovcov klesá pod hladinu a dotýka sa oceána, ktorý je čoraz teplejší. Od roku 1992 do roku 2007 sa tu množstvo roztopeného ľadu zvýšilo z 53 miliárd na 159 miliárd ton ročne.

Východná, väčšia časť Antarktídy je jediným regiónom, ktorý zaznamenal určitý rast. V tejto oblasti sa v priebehu času zbiera sneh a nepodlieha rovnakej miere topenia ako ostatné časti kontinentu. Nárast ľadu je však pomerne malý – približne päť miliárd ton ročne.

Vedecký tím zdôrazňuje, že tento rast nemôže ani zďaleka vyvážiť to, čo sa deje na západnej časti a na polostrove. Dokonca predpokladajú, že údaje z roku 2012 o nezvyčajne veľkej vrstve snehu na východe mohli vykresliť celok ako menej negatívny, než v skutočnosti bol.

Na Antarktickom polostrove vedci odhadujú nárast straty ľadovca zo siedmich miliárd na 33 miliárd ton ročne. V tejto oblasti došlo ku kolapsu niektorých ľadovcov a ľad sa tam preto topí rýchlejšie.

Iná štúdia zverejnená taktiež v časopise Nature varuje, že čas na záchranu Arktídy a jej jedinečného ekosystému uplynie. Ak sa tak stane, bude to mať potenciálne hrozivé dôsledky pre zvyšok sveta.

Scenár, ku ktorému nakoniec dôjde, závisí do značnej miery od rozhodnutí, ktoré sa uskutočnia v najbližšom desaťročí. Ako o zmene klímy, tak aj o environmentálnej regulácii.

Podľa dohody o zmene klímy z roku 2015 si takmer 200 vlád stanovilo cieľ, ktorým by malo byť vyradenie fosílnych palív v tomto storočí, aby došlo k obmedzeniu otepľovania. V súčasnosti je trend skôr opačný a mnohí lídri sveta vrátane Donalda Trumpa či Justina Trudeaua fosílny priemysel skôr podporujú.

Aktualizované 15.6. o 8:43